Počas života prejdeme okolo 160-tisíc kilometrov. Naše kĺby sa pritom namáhajú, degenerujú, bolia. Problémy s nimi už nemajú len starší ľudia, bežne sa s nimi stretávajú už tridsiatnici. Najčastejším príznakom je bolesť, opuch a sčervenanie, celková únava, zvýšená teplota a ranná stuhnutosť. Ide o príznaky, ktoré sú typické pre reumatické ochorenia, medzi ktorými je na prvom mieste reumatoidná artritída, známa ako reuma. Ďalšou skupinou sú degeneratívne choroby, pri ktorých je opotrebovaním postihnutá kĺbová chrupavka. Hovoríme o artróze.
Podľa ortopéda Tomáša Jakubíka z bratislavskej Clinica Orthopedica sú to najmä úrazy, ktoré bolesť kĺbov spôsobujú. „Nasledujú zápalové ochorenia a tie, ktoré vznikajú dlhodobým ochorením. Sem patria nádory, rôzne deformity, vrodené chyby,“ hovorí. „Kĺby najčastejšie trápia zápaly, ale všetky majú iný pôvod. Môže to byť reuma, artróza, dna. Na všetko reaguje telo zápalovou reakciou,“ hovorí ortopéd. „Ochorenia kĺbov môžu byť vrodené alebo získané. Najväčšiu skupinu postihnutia kĺbov predstavujú artrózy,“ vraví doktor Miroslav Pallaghy, revízny lekár Union zdravotnej poisťovne.
„Často sa vyskytujú degeneratívne ochorenia veľkých kĺbov – artróza bedrového a artróza kolenného kĺbu,“ hovorí Monika Laciková z Dôvery. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni si mladší pacienti najčastejšie liečia poškodenia menisku a kĺbových väzov. „U starších poistencov, nad 60 rokov, sú najčastejšie artrotické zmeny bedrových kĺbov, ktoré postupne vedú k jeho výmene,“ vraví hovorkyňa poisťovne Petra Balážová.
Aby sa nám problémy vyhli čo najdlhšie, šport by mal byť súčasťou nášho každodenného života. Samozrejme, mal by byť úmerný veku, zdravotnému stavu a pohlaviu. Nie je však dôležité len sa hýbať, ale aj vedieť, ako to robiť. Na menej náročnú fyzickú aktivitu trvajúcu aspoň pol hodiny by sme si mali nájsť čas minimálne päťkrát do týždňa. Optimálny typ športu je taký, ktorý zodpovedá zdravotnému stavu. Najvhodnejší je nordic walking či bicyklovanie, ale najmä chôdza. Denne by sme však mali prejsť aspoň desaťtisíc krokov. Výhodu majú psičkári, ktorí trikrát denne chodia so svojimi miláčikmi von a často s nimi prejdú aj niekoľko kilometrov.
Samoliečba len dočasne
Preťažovanie kĺbov, šliach a svalov sa môže prejaviť zápalom. S následnou bolesťou sa počas života stretol takmer každý. Zvyčajne sa bolesti najprv snažíme zbaviť samoliečbou. V lekárňach sú vo voľnom predaji rôzne masti, gély a tiež náplasti. Ak je príčina priamo v boľavom mieste, väčšinou tieto prípravky pomôžu. Ak však zlepšenie nenastane do troch dní, respektíve do týždňa, treba vyhľadať lekára. Upozornil na to ortopéd a neurológ Pavel Sehnalík. „Lokálnou bolesťou svalov sa môžu prejaviť aj nádorové ochorenia, a to najmä u detí. Bolesti v krížoch môžu signalizovať ochorenie nejakého orgánu,“ povedal pre ČTK.
V športovej traumatológii predstavujú zápaly šliach až pätinu prípadov. Medzi najčastejšie patrí tzv. tenisový lakeť, ktorý sa prejavuje bolesťou na vonkajšej strane lakťa alebo bolesti vystreľujú do predlaktia a do ruky. Tieto bolesti však netrápia len tenistov, ale napríklad aj mechanikov, remeselníkov a veľmi často aj ľudí pracujúcich s počítačom, takže sa začína hovoriť aj o „myšom lakti“.
Zápalové bolesti svalov a kĺbov sa liečia tabletami, injekciami, infúziami a v prípade lokálnych bolestí sa často používa liečba cez kožu. Pri artróze možno cez kožu liečiť len kĺby, ktoré nie sú uložené príliš hlboko.
Klasické masti, gély a spreje umožňujú účinné pôsobenie v mieste aplikácie, ale nezaručujú dlhodobý efekt. Náplasti pôsobia dlhodobejšie a liečivá látka sa uvoľňuje postupne. Dostáva sa do podkožia k cievam a liečivý efekt trvá dvanásť až dvadsaťštyri hodín.
Ak bolesti kĺbov pretrvávajú a máte pocit, že vo vašom tele niečo nefunguje tak, ako by malo, je dobré zájsť za lekárom a poradiť sa. Zanedbávanie problémov sa nevypláca. A najmä nie pri ochoreniach, keď je v tele zápal, ktorý má sekundárne následky v oblasti kĺbov. Ďalším problémom je chrupavka. Tá sa derie najmä po úrazoch, pri nesprávnej starostlivosti môže dôjsť až k jej úplnému zničeniu a následne k artróze. Lekár stanoví diagnózu a naordinuje liečbu. „Tú delíme na konzervatívnu, keď sa pacientovi podávajú lieky, a operačnú,“ vysvetľuje doktor Pallaghy.
Najčastejšia operácia: výmena bedrového kĺbu
Niekedy sa stav pacienta môže zhoršiť natoľko, že do úvahy prichádza len výmena kĺbu. „Implantácia kĺbových náhrad predstavuje výrazný počet operačných výkonov. Najčastejšie ide o operácie bedrového a kolenného kĺbu,“ informuje Pallaghy.
V Dôvere minulý rok uhradili operáciu bedrového či kolenného kĺbu 927 poistencom, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni zaplatili totálnu endoprotézu bedrového kĺbu 4118 pacientom a kolenného kĺbu 1710. Realitou sú však stále dlhé čakacie lehoty na operáciu, na ktoré sa sťažuje mnoho čakateľov na umelý kĺb. „Realitou je čakanie približne rok. Podľa zákona je primeraná lehota 12 mesiacov,“ vysvetľuje Laciková. „Toto však nie je spôsobené nedostatkom financií na úhradu liečby, ale nedostatočnou kapacitou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ dodáva.
Všeobecná zdravotná poisťovňa je podľa Balážovej povinná zabezpečiť operáciu poistencov zaradených na čakacích listinách do 12 mesiacov od dátumu zapísania. „Najčastejšie ide o kardiovaskulárne zákroky, operácie sivého zákalu a tiež operácie bedrového kĺbu,“ približuje. Podľa nej je priemerná čakacia lehota na plánované zákroky 3 až 6 mesiacov. „Najviac je čakateľov na výmenu bedrového kĺbu a zároveň aj najdlhšie čakajú. V niektorých nemocniciach sa čaká aj 9 mesiacov,“ dodáva. Dĺžku čakacej lehoty ovplyvňujú aj kapacitné možnosti zariadenia a personálne zabezpečenie. Podľa Pallaghyho pacienti Unionu čakajú v priemere 72 dní.
Pacient si však môže pre operáciu vybrať aj súkromné centrum. Tam ho zoperujú do dvoch týždňov, musí sa však pripraviť na to, že suma, ktorá sa v tomto prípade dopláca, je približne 3-tisíc eur. Podľa Lacikovej z Dôvery liečbu v súkromných centrách poskytujú na základe zmlúv. „Cenové relácie sú teda rovnaké ako v ostatných nemocniciach. Poistenec sa s poskytovateľom môže dohodnúť na úhrade nad rámec platby poisťovne, ale spravidla len za položky, ktoré nie sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia. Robí tak dobrovoľne a na základe písomnej dohody.“
„Ak ide o zdravotnícke zariadenie, s ktorým máme zmluvu, uhrádzame cenu za skončenú hospitalizáciu, teda nie za operáciu,“ konštatuje Balážová zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. „Poistenec má možnosť vybrať si zariadenie, v ktorom sa dá operovať. Ak sa však rozhodne pre operáciu v nezmluvnom zariadení, zákrok si celý hradí sám,“ dodáva.
Pacienti Unionu musia svoju poisťovňu požiadať o úhradu operácie a kĺbovej náhrady v závislosti od toho, či ide o zmluvné zariadenie, alebo nie. „Výkon aj s náhradou, ktorý je vopred schválený, uhradíme v takej výške ako za rovnaký výkon platíme štátnemu alebo inému zmluvnému zariadeniu,“ približuje doktor Pallaghy z Unionu. „Ak má súkromné centrum iné kalkulované ceny, rozdiel znáša pacient, preto je spomínané riešenie závislé od finančných možností pacienta. V prípade nezmluvného zariadenia, ktorého služby náš poistenec využije bez nášho predchádzajúceho súhlasu, stráca nárok na príspevok,“ konštatuje.
Výmena bedrového či kolenného kĺbu je finančne náročný výkon. „Cena závisí aj od toho, či ide o kompletnú, alebo čiastočnú náhradu. Sumy za kolenné náhrady sa pohybujú od 1560 do 15 269 eur, bedrový kĺb od tisíc do 10-tisíc eur,“ informuje doktor Pallaghy. Podľa druhu operácie platia za bedrový kĺb z Dôvery od 700 do 2800 eur, pri výmene kolenného kĺbu platia od 1400 do 4600 eur. „Výška úhrady za bedrový kĺb sa pohybuje od tisíc do 9300 eur v závislosti od diagnózy, pre akú je bedrový kĺb implantovaný. O jeho type rozhoduje ošetrujúci lekár na základe zdravotného stavu pacienta,“ uzatvára Balážová.