Nikdy som ho nepoužíval
Odkedy skončil školu, pracuje len so živicovými výplňami (bielymi, kompozitnými, svetlom tuhnúcimi) a inými, napríklad chemicky tuhnúcimi alternatívami. „Amalgám som nikdy nepoužíval,“ vraví zubár, čo vzbudzuje dojem, že hoci sa tento materiál považuje v stomatológii za jeden z najdlhšie používaných, patrí už kamsi hlboko do minulosti. To však Pánek popiera.
„Hoci s ním nepracujem, som presvedčený o tom, že ak je kvalitne spracovaný, dobre namiešaný a správne indikovaný, ide o kvalitnú výplň.“ Dodal, že počas svojej desaťročnej praxe ho nepoužíval práve pre čoraz väčší tlak, ktorý sa v dnešnej dobe kladie na estetiku, čo má za následok, že sa používa stále menej.
Zlato nie je „in“
Porovnateľný, dokonca lepší materiál ako amalgám (zliatina ortuti s iným kovom), je podľa Páneka zlato. Tiež sa však u nás používa málo, v ústach ho dnes nikto neocení. „A pritom sú jeho vlastnosti neskutočné. Kvalitné zlaté výplne vydržia aj viac ako dvadsať rokov a stále vyzerajú, akoby v tých ústach boli od včera.“ Je pravda, že sú drahšie ako amalgámové či kompozitné, ľudia ich však nechcú z iného dôvodu. "Je veľa vecí, ktoré sú kvalitné, rozumné a prepracované, no nepoužívajú sa pre banálny dôvod, pretože nie sú "in"", myslí si zubár.
Keďže moderným trendom podlieha aj stomatológia, biele materiály sa technologickým prepracovaním časom dostali na obdobnú úroveň ako amalgámové. Sú dostatočne tvrdé. Samozrejme slon alebo pitbull má inú silu stisku, no pre žuvací aparát bežného človeka je kompozitný materiál vyhovujúca alternatíva amalgámu, doplnil Pánek. Uznáva ale, že „kov je kov“ a isté vlastnosti sa pri živici dosiahnuť nedajú. „S pokojným svedomím však môžem povedať, že dokážeme urobiť dobrú, trvalú a estetickú kompozitnú živicovú výplň, ktorá slúži a teší každého, kto ju nosí,“ skonštatoval zubár.
Každý zubár si zvolí systém, ktorý mu je najbližší, v jeho rukách najlepšie funguje, dokáže ho zrealizovať a svojej práci dať záruku. Neznamená to však, že každá iná metóda je nefunkčná. Ak by si klient Tomáša Páneka vypýtal amalgámovú výplň, nespravil by mu ju nie preto, že materiál je nekvalitný, ale preto, že jeho skúsenosť s amalgámom je nulová. „Preto bude lepšie, ak si ju nechá urobiť u toho zubára, čo spraví amalgámových výplní za deň dvadsať.“
Mýty o amalgáme
Je lacnejší
Je to však pravda? „Keď som sledoval možnosti spracovania amalgámu, až o toľko lacnejšie mi nevychádzal. Aj kvalitne vyhotovený amalgám totiž potrebuje určité technologické zázemie a keďže už existuje len strojom miešaný, potrebné sú k tomu rôzne inštrumenty na tvarovanie, kondenzáciu a leštenie,“ povedal Tomáš Pánek.
Dlho vydrží
O trvácnosti amalgámovej plomby Pánek vôbec nepochybuje: „Sú ľudia, ktorí majú amalgámové výplne viac ako dvadsať rokov, čiže ide o materiál skutočne trvácny.“ Jedným dychom však hovorí o tom, že akýkoľvek kvalitný materiál, ak je nesprávne spracovaný, použitý alebo indikovaný, zlyháva.
Neskorá expanzia amalgámu
… vraj môže spôsobiť praskliny v sklovine? Správne vyhotovené živicové výplne takto zub nehendikepujú.
Spôsobuje bolesti hlavy
Nikdy sa nepotvrdilo, že by naozaj spôsoboval vážne zdravotné potiaže – od bolesti hlavy po iné telesné príznaky.
Švédi ho zakázali
Kuriozitou, ktorá stojí za zmienku, je, že v určitých európskych krajinách sa už amalgám na školách vôbec nevyučuje. Švédi ho zakázali pre špecifický dôvod. Domnievajú sa, že sa z neho pri spaľovaní mŕtvol uvoľňujú ortuťové výpary, ktoré škodia ovzdušiu. Vo Švajčiarsku, kde je stomatológia na vysokej úrovni, ho jednoducho nahradili inými materiálmi – porcelánom, kompozitom a podobne. U nás sa amalgám na školách stále vyučuje, aj v praxi bežne používa. V radoch starších zubárov má veľa skalných zástancov, ktorí naň nedajú dopustiť. Pripomeňme, že v stomatológii sa používa už 150 rokov.
Tomáš Pánek (36)
vyštudoval stomatológiu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Je vedúcim lekárom Súkromnej zubnej praxe v Bratislave (www.panek.sk)