Navyše celkové priame náklady na liečbu jej následkov sa v rámci Európy odhadujú na viac ako 36 miliárd eur ročne a v dôsledku starnutia populácie by do roku 2050 mohli stúpnuť až na 76,7 miliardy.
Problém je o to závažnejší, že osteoporóza nebolí. „Vysoký počet pacientov sa nelieči a my lekári máme značný priestor na zvyšovanie starostlivosti o nich,“ povedal prezident Slovenskej spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí profesor Juraj Payer. Prevencii by mohol pomôcť aj špeciálny test, ktorý je prístupný na internete. „Testom dostávajú praktickí lekári nástroj, aby odhalili riziko u svojich pacientov a prípadne včas nasadili liečbu.“
Aj keď ide o dlhodobý proces, dnes už ľudia trpiaci osteoporózou nemusia vďaka novej liečbe každý deň užívať lieky. „Nová liečba osteoporózy, podávaná vo forme injekcií raz za šesť mesiacov znižuje riziko zlomenín u žien s postmenopauzálnou osteoporózou. Tou trpí približne každá tretia žena a každý piaty muž vo veku nad 50 rokov,“ konštatoval. „Napriek veľmi dobrej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa u nás pacientom s osteoporózou dostáva, mnohé štatistiky ukazujú, že v bežnej praxi až 50 percent z nich nedodržiava dlhodobo predpísanú liečbu. To má za následok zvýšenie rizika zlomenín až o tridsať percent v tejto skupine pacientov,“ upozorňuje docent Zdenko Killinger z bratislavského osteocentra.
„Medzi najčastejšie dôvody prerušenia liečby patria jej vedľajšie účinky, potreba zotrvania vo vzpriamenej polohe, viaceré obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri užívaní liekov, ale aj obavy z dlhodobej terapie. Viaceré z týchto dôvodov však novou liečbou môžu byť eliminované,“ dodal Killinger.
„Kosť je veľmi aktívne tkanivo, v ktorom počas celého života dochádza k odbúravaniu a novotvorbe kostnej hmoty. Kľúčovým faktorom odbúravania kostného tkaniva je tzv. rank ligand, na ktorý sa nová liečba viaže. Zabraňuje sa tým rednutiu aj lámavosti kostí,“ vysvetľuje profesor Payer.
Odhaduje sa, že osteoporózou v Európskej únii trpí 30 percent postmenopauzálnych žien a viac ako 40 percent z nich utrpí počas svojho života v dôsledku ochorenia zlomeninu. Zlomeniny, najmä bedrové, môžu mať devastujúci účinok. Až 24 percent žien a 33 percent mužov v dôsledku nich do jedného roka po úraze zomiera. Preto sa osteoporóza považuje za najzávažnejšie ochorenie pohybového ústrojenstva. Riziká sa však dajú znížiť vhodnou stravou, pohybom a dodržiavaním liečby. Tretina slovenských pacientov však na svoje ochorenie reaguje obmedzením pohybu. Tvrdia, že tak chcú zabrániť neželaným zlomeninám. Aj keď je pri osteoporóze zvýšená opatrnosť na mieste, starnutie nemusí znamenať stratu aktívneho života. Vyhýbať sa treba športom, ktoré riziko pádu a následnej zlomeniny zvyšujú. Naopak, najvhodnejším a najprirodzenejším pohybom je chôdza.
Odborníci navyše odporúčajú aj zmenu stravovacích návykov. Odporúčajú potraviny bohaté na vápnik (brokolicu, pór, petržlen, mlieko či mliečne výrobky).
Choroba sa nevyhýba ani mužom
Už aj vo vzťahu k mužom sa o osteoporóze hovorí ako o zdravotnom probléme. V časopise Osteoporosis International boli zverejnené výsledky Kanadskej multicentrickej štúdie osteoporózy (CaMos), počas ktorej vyšetrili dvetisíc mužov a sledovali ich päť rokov. Z jej výsledkov vyplýva, že existuje rozdiel medzi poznatkami a bežnou klinickou praxou v diagnostike a liečbe osteoporózy a zlomenín u mužov nad 50 rokov.
V štúdii sledovali 2 187 mužov z deviatich kanadských miest. Informácie o diagnóze osteoporózy, zlomeninách a liečbe zhromažďovali pravidelne pomocou detailného dotazníka. Denzitometrické meranie bolo robené na začiatku štúdie a po piatich rokoch.
Z výsledkov štúdie vyplýva, že diagnostika a liečba osteoporózy u mužov so zlomeninou na podklade neadekvátnej traumy je nízka. Na začiatku štúdie len 2,3 percenta a na konci štúdie 10,3 percenta mužov so zlomeninou malo diagnostikovanú osteoporózu. V piatom roku bolo pri diagnóze osteoporózy 67 percent pacientov liečených bisfosfonátmi a 87 percent kombináciou vápnika a vitamínu D.
Štúdia ukázala, že o osteoporózu mužov je malý záujem. Až 90 percent tých, ktorí mali zlomeninu pri malej traume, ju nemalo diagnostikovanú, a teda ani liečenú.
Problematika diagnostiky a liečby bola dlhodobo sledovaná najmä u žien. Už viaceré štúdie však hovoria o tom, že sledovať treba aj mužov. Sú však potrebné ďalšie výskumy k rozpoznaniu rozdielov v patofyziológii, epidemiológii a v rizikových faktoroch u mužov a žien, ktoré by sa potom mohli uplatniť v diagnostike a liečbe. Zlomenina pri malej traume by však mala byť jasným signálom pri diagnostike osteoporózy. Navyše z poznatkov vyplýva, že muži majú vyššie riziko úmrtia po zlomenine krčka bedrového kĺbu.
Trochu histórie
- Rednutím kostí trpeli už ľudia v starom Egypte. Dokazujú to nájdené múmie staré viac ako 4-tisíc rokov.
- V staroveku a stredoveku sa osteoporóze veľká pozornosť nevenovala. Zmena nastala až v 17. a 18. storočí.
- Ako prvý si rednúce kosti všimol v 18. storočí anglický chirurg John Hunter, ktorý zistil, že kosti starých ľudí sú tenšie. Uznania sa však dočkal až viac ako sto rokov po svojej smrti, keď si francúzsky patológ Georges Jean Chrétien Frédéric Martin Lobstein v roku 1830 všimol, že niektorí pacienti majú „diery“ v kostiach.
- O ďalších sto rokov neskôr, v roku 1930, prišiel americký lekár Fuller Albright na to, že náchylnejšie k osteoporóze sú ženy po menopauze. V roku 1940 začali toto ochorenie liečiť.
- V roku 1960 začali chorobu vyšetrovať denzitometriou, vďaka ktorej ju možno odhaliť v počiatočných štádiách.
- V roku 1984 americký Národný inštitút verejného zdravia zaradil osteoporózu na listinu vážnych chorôb a ako vhodnú terapiu odporučil estrogénovú terapiu, podávanie vápnika, správnu výživu a cvičenie.
- Napriek tomu, že sa jej venuje dostatok pozornosti, nepodarilo sa ju do dnešných dní úplne zvládnuť. Hlavný dôraz však lekári kladú na prevenciu.