Kŕčové žily: Čo im predchádza, prečo vznikajú, ako sa liečia?

Vzniku kŕčových žíl musí čeliť už každý druhý obyvateľ populácie. Viete, prečo to tak je? Čo tvorí hlavné príčiny a ako prebieha liečba?

10.04.2011 09:00
kŕčové žily - nohy - párik - tráva - leto -... Foto:
Kŕčové žily ohrozujú viac ženy ako mužov, ale nevyhne sa im ani silnejšie pohlavie.
debata

Rizikové faktory vzniku kŕčových žíl:

? dedičná predispozícia

? vek (so zvyšujúcim sa vekom riziko vzniku chronických žilových ochorení narastá, v kategórii viac ako 65 rokov troj- až štvornásobne oproti 40-ročným)

? ženské pohlavie, najmä počas obdobia prechodu (klimaktéria)

? tehotenstvo (najmä opakované tehotenstvo) a nárast hmotnosti počas neho; priberaniu sa prirodzene nedá vyhnúť, ide o kontrolovaný ná­rast

? užívanie antikoncepcie alebo hormonálna liečba

? nadváha a obezita

? nedostatok pohybu, dlhé sedenie, státie, ale aj neprimeraná svalová záťaž (nesprávne posilňovanie, silové športy) a časté zdvíhanie ťažkých bremien

? nevhodné oblečenie a obuv, najmä tesná spodná bielizeň a obuv na vysokých opätkoch

? horúce prostredie, ktoré spôsobuje neprirodzené roztiahnutie cievneho systému a zvýšenú záťaž na jeho funkčnosť

? fajčenie (vedie k zužovaniu a oslabovaniu cievnych stien)

? strava s nízkym obsahom vlákniny a následná zápcha (na cievy v podbrušku a slabinách pôsobí vnútorný tlak, ktorý sťažuje činnosť žíl)

? prekonaná žilová trombóza – teda chorobný vznik krvných zrazenín v srdci a cievach (najťažšie formy chronickej žilovej nedostatočnosti majú osoby, ktoré v minulosti prekonali na dolných končatinách žilovú trombózu, najmä ak tá nebola včas a správne liečená)

Najčastejšie subjektívne príznaky, ktoré pacienti uvádzajú:

? pocit „ťažkých nôh“

? únava dolných končatín

? pocity horúčavy, prípadne, naopak, pocit chladu

? svrbenie kože

? kŕče v lýtkach

? zvýšená potivosť

? bolesti (najmä po dlhodobom sedení či státí)

? opuchy

Prečo vzniká chronické žilové ochorenie, druhy vyšetrení a následná liečba jednotlivých druhov ochorení:

? boľavé a opuchnuté nohy či kŕčové žily bývajú prvým príznakom chronického žilového ochorenia

? až tri štvrtiny postihnutých pociťujú bolesť a kŕče už v počiatočnom štádiu bez viditeľných zmien, návšteva lekára je však namieste, pretože ochorenie môže totiž prerásť do závažnejších štádií

? týmto termínom sa označujú rôznorodé chorobné stavy žilového systému s chronickým priebehom, ktoré majú pôvod v poškodení žilovej steny. Prejavujú sa objektívnymi znakmi (metličky, kŕčové žily, opuchy končatín, kožné zmeny, vred predkolenia) alebo subjektívnymi príznakmi (pocit ťažkých nôh či napätia, pálenie alebo pocit chladu, mravčenie, brnenie, svrbenie, potivosť a bolesti nôh, nočné kŕče, nepokojné nohy či opuchy).

? v zdravom cievnom systéme prúdi krv z povrchového systému prostredníctvom spojovacieho až do hlbokého systému. Žilové ochorenia sa vyskytujú hlavne pri poškodení povrchového žilového systému a jeho rozšírení do kŕčových žíl.

Chronická žilová nedostatočnosť
? je samostatnou podjednotkou chronického žilového ochorenia (spolu s kŕčovými žilami a vredmi predkolenia)
? vyznačuje sa opuchmi a poruchou výživy kože
? ide o civilizačné ochorenie, ktoré postihuje žilový systém dolných končatín. Podľa štatistík trpí touto nepríjemnou poruchou viac ako polovica populácie. Veľký podiel má na tom sedavý spôsob života, obezita a stúpajúci vek.
? v dospelosti trpí chronickou žilovou nedostatočnosťou vo veku 35 až 40 rokov 7 až 35 % mužov a 20 až 60 % žien a vo veku nad 60 rokov 15 až 55 % mužov a 40 až 78 % žien
? prejavuje sa pocitom ťažkých nôh, pálením alebo pocitom chladu, mravčením, svrbením, potivosťou, bolesťami nôh, nočnými kŕčmi, nepokojnými nohami, opuchmi
? objektívnymi prejavmi ochorenia sú: metličky, kŕčové žily, opuchy končatín, kožné zmeny, vred predkolenia

Závažnejšie štádiá žilových ochorení
neliečenie počiatočných fáz žilových ochorení má za následok rozvoj ochorenia do závažnejších klinických štádií, medzi ktoré patria:

? kŕčové žily (varixy) sú abnormálne rozšírené, vakovité a kľukaté žily (cievy vedúce krv smerom ku srdcu). Lekársky termín „varixy“ označuje žily hrubé viac ako 3 mm, ktoré sa nachádzajú buď na viditeľných miestach dolných končatín alebo na neviditeľných miestach (pažerák, u žien napr. okolo maternice v panve).

? zápal žíl sa najčastejšie prejavuje na dolných končatinách. V prípade spomalenia toku krvi v žilách, priameho poškodenia steny žily, prípadne ak dôjde k zrážaniu krvi v žilách, dochádza k upchatiu žilového priesvitu, čo je spúšťací mechanizmus pre zápal žíl. V zásade sa delí na zápal povrchových žíl a zápal hlbokých žíl.

? lymfedém (opuch, spôsobený nahromadením tekutiny pod kožou) vzniká vtedy, keď lymfatický systém nie je schopný v dostatočnej miere odvádzať stále sa tvoriaci tkanivový mok. Opuch sa môže objaviť prakticky kdekoľvek na tele, ale najčastejšie postihuje horné a dolné končatiny.

? žilové vredy predkolenia sú v najväčšom počte prípadov (73 %) najťažšou komplikáciou chronickej žilovej choroby. Spôsobuje ich dlhodobý žilový pretlak, ktorý vedie až k popraskaniu kože a odumretiu tkaniva. Za počiatočnú príčinu sa považuje opuch, ktorý vznikne dlhodobým tlakom a ten potom bráni dostatočnému vyživovaniu pokožky tela. V podkoží sa hromadí farbivo z odumretých červených krviniek a to potom vedie k fialkastým pigmentovým škvrnám. Postupne dochádza k vzniku vredu a infekcii. Najčastejšie postihujú oblasť okolo členka a sú sprevádzané pálčivou a neutíchajúcou bolesťou. Vred predkolenia predstavuje chronické ochorenie s častými recidívami, spravidla s dlhým časom hojenia.

? hemoroidy sú veľmi častou chorobou žilového pôvodu. Polovica pacientov s ochorením žíl prekonala aspoň raz v živote aj túto chorobu. Vo veku nad 50 rokov ňou trpí takmer polovica populácie. Ochorenie vzniká opuchom, zápalom a poškodením žilových pletencov na vnútornej strane análneho otvoru.

Ako prebieha vyšetrenie pri chronickom žilovom ochorení:

? základom diagnostiky je anamnéza a fyzikálne vyšetrenie pacienta v stoji a poležiačky. Lekár tak získa základný obraz o ochorení, pričom si všíma všetky navonok badateľné zmeny na koži a prípadné opuchy.

? najčastejšie sa využívajú neinvazívne vyšetrovacie metódy, kam patria najmä ultrazvukové metódy, ktoré umožňujú lekárom nahliadnuť „pod kožu“ a preveriť prúdenie krvi žilami v dolných končatinách

? ďalšou možnou metódou je duplexná sonografia, ktorá priamo zobrazuje žilový systém s prietokom krvi. Použitím tejto metódy možno odmerať a stanoviť presné miesto porušenej funkcie.

? invazívne vyšetrovacie metódy sa používajú len vo výnimočných prípadoch, robia ich angiológovia a angiochirurgovia. Ich podstatou je meranie žilového tlaku krvavou cestou.

? v počiatočných štádiách patrí do rúk všeobecného lekára, vo vyšších štádiách je potrebná návšteva angiológa či cievneho chirurga
? liečba musí byť komplexná a celoživotná. Okrem správnej životosprávy a fyzikálnej liečby, ktorá má hlavne preventívny účinok, sa najčastejšie používajú tieto spôsoby liečby: kompresívna liečba pomocou elastických obväzov alebo kompresívnych pančúch (nahrádza to, čo samotná žilová stena stráca: pružnosť, pevnosť a schopnosť odolávať zvýšenému tlaku); medikamentózna liečba venofarmakami (sú to látky prírodného pôvodu alebo syntetické látky, ktoré pôsobia na subjektívne príznaky žilových ochorení, ako je pocit ťažkých nôh, únava, kŕče, bolesti (sú účinné najmä pri kŕčových žilách, chronickej žilovej nedostatočnosti, opuchoch, akútnom zápale povrchových žíl a hemoroidoch); skleroterapia (je to minimálne invazívna metóda odstraňovania rozšírených kŕčových žíl); chirurgická liečba (predstavuje operačný zásah do žilového systému, pričom cieľom je minimalizovať jeho poškodenie)

Režimové opatrenia
? sú zamerané na ovplyvnenie rizikových faktorov chronických žilových ochorení a na úpravu životného štýlu. Dôležitá je redukcia hmotnosti, viac pohybu, polohovanie končatín pri sedení. Nevyhnutnosťou liečby je obmedzenie dlhodobého státia či sedenia.
? medzi odporúčané pohybové aktivity patria chôdza, mierna cyklistika, turistika, plávanie. Za nevhodné sa považujú silové športy, napríklad posilňovanie s ťažkými činkami.

Kompresívna liečba
? zlepšuje funkciu svalovej pumpy lýtkových svalov. Pomocou elastických obväzov, kompresívnych pančúch alebo prístrojovou kompresiou sa nahrádza nedostatočnosť svalovej pumpy lýtkových svalov, obmedzuje sa preplňovanie povrchových žíl a zrýchľuje žilový prietok.
? sťahujúce obväzy a kompresívne pančuchy s postupne klesajúcim tlakom bránia rozširovaniu žíl a napomáhajú obnovenie ich normálnej funkcie
? je nenahraditeľnou súčasťou liečby chronických žilových ochorení. Pri začínajúcich sa prejavoch ochorenia, keď sú prítomné len metličkové a sieťové varixy, postačuje v mnohých prípadoch preventívna kompresia. Ide o preventívne podporné pančuchy, ktoré najsilnejšie tlačia v oblasti členkov a smerom nahor ich tlak klesá. Veľmi dôležité je zvoliť správnu veľkosť pančuchy aj materiálu.
? úlohou sťahujúcich pančúch je primerane pevne stiahnuť nohu. Tým sa vytvorí na rozšírené žily tlak, ktorý zúži ich prierez. Vďaka tomu sa môžu žilové chlopne lepšie uzatvárať a zvýši sa rýchlosť prúdenia žilovej krvi. Lepší tok krvi smerom k srdcu znižuje aj nebezpečenstvo vzniku trombózy a následne aj embólie.
? existuje viacero typov (podkolienky, polostehenné a stehenné pančuchy, pančuchy s upínaním v páse, dámske, pánske a tehotenské pančuchové nohavice) a viacero tried. Typ a triedu určuje lekár.

Medikamentózna liečba
? sa využíva už dlho, najmä na zmiernenie subjektívnych ťažkostí, ale aj ovplyvnenie opuchu a kožných zmien. Čím dlhšia je liečba, tým je účinnejšia redukcia príznakov ochorenia.
? používajú sa prírodné, semisyntetické a syntetické látky charakteru flavonoidov, saponínov a deriváty ergotu. Na trhu je dostupných množstvo preparátov, z nich niektoré sú vzájomne kombinované, čo zvyšuje ich účinnosť. Pacient by sa mal orientovať na lieky, ktoré obsahujú tieto účinné látky a ich kombinácie: mikronizovaný diosmín + hesperidín; rutín a rutozidy; escín; rutozid + dihydroergokristín + esculín; hesperidín + ruscus; troxerutín + heptaminol + ginkgo; kalcium dobesilát; tribenosid

Sklerotizačná a chirurgická liečba
? má svoje indikácie a kontraindikácie. Vďaka pokroku sa chirurgické metódy na žilovom systéme stávajú čoraz jemnejšími a precíznejšími. Najmodernejšie sú vnútrožilové techniky využívajúce laser a iné formy frekvenčného vyžarovania.
? pri sklerotizačnom zákroku sa do povrchovej žily ihlou vstrekne látka, ktorá vyvolá jej zápal a upchanie, čo sa pri správnej aplikácii prejaví vymiznutím kŕčovej žily a zmiernením ťažkostí. Sklerotizácia sa nevyhnutne spája s kompresívnou liečbou, vykonáva sa ambulantne.

Liečba žilového ochorenia

Facebook X.com debata chyba Newsletter