Muchy, komáre či ovady nikto nemá rád. Keď sa premnožia, vedia znepríjemniť nielen výlet, ale aj bežný život. Svrbenie, prípadne pľuzgierik po niekoľkých hodinách od uštipnutia ustúpia, tento hmyz však môže prenášať rôzne choroby. Aj preto sa odporúča postihnuté miesto umyť vodou a mydlom, prípadne ho dezinfikovať ešte aj antiseptickým prípravkom. Na trhu je navyše dostatok rôznych prípravkov na štípance v podobe rôznych chladiacich gélov či mastí s obsahom alumínium sulfátu proti svrbeniu a opuchu. Z ľudových receptov môžu pomôcť obklady z jedlej sódy, octové, cibuľové obklady a pod.
Do kategórie voľnopredajných liečiv patria gély s obsahom protialergickej látky – antihistaminika. Histamín je jednou z najdôležitejších chemických látok, ktoré sa uvoľňujú pri alergických reakciách. Viaže sa na špeciálne receptory v určitých častiach tela a tým vyvoláva rôzne nepríjemné alergické reakcie.
Antihistaminiká fungujú veľmi jednoducho – viažu sa na rovnaký receptor ako histamín, čím ho vlastne obsadia. Na tom istom princípe fungujú aj antihistaminiká v tabletkách, sprejoch, sirupoch či kvapkách do nosa. Aj v lokálnej forme zmiernia svrbenie, pálenie a sčervenanie postihnutého miesta. Ak je reakcia väčšia, možno užiť tabletku. Ide o natoľko bezpečné lieky, že 7-tabletové balenia sú voľnopredajné.
Žihadlo rýchlo von
Osa, čmeliak, sršeň či včela nezanechávajú v ranke sliny, ale do miesta bodnutia vstreknú jed, ktorý pre niektorých ľudí znamená vážne ohrozenie života. Miestne alergické reakcie po komároch či ovadoch sú nepríjemné, zriedkakedy však nebezpečné. Dramatická situácia však môže vzniknúť v prípade alergika, ktorého bodol hmyz z rodu blanokrídlych. Mnohí ľudia navyše netušia, že sú alergickí na jed hmyzu, pretože tento druh alergie sa môže vyvinúť aj u tých, čo inak nijakou alergiou netrpia. V Belgicku je väčšina ťažkých alergických reakcií na bodnutie vyvolaná osou útočnou alebo obyčajnou, v menšej miere včelou, sršňom a divou lesnou osou. V iných západoeurópskych krajinách sa ako hlavná príčina problémov javí bodnutie včelou medonosnou. Bodnutie čmeliakom je veľmi zriedkavé.
Medzi všeobecné pravidlá správania sa po bodnutí patrí čo najrýchlejšie vytiahnuť žihadlo. Zanecháva ho včela, žihadlo ôs a sršňov je hladké, obyčajne ho po bodnutí vytiahnu. Pri vyťahovaní žihadla sa treba vyvarovať stlačenia jedového vačku, preto ho treba zachytiť čo najbližšie pri koži. Ranku dezinfikovať, na miesto bodnutia priložiť octanový či ľadový obklad, potrieť protialergicky pôsobiacim gélom. Dobrú službu urobí aj tabletka antihistaminika a tiež analgetika proti bolesti. Ľudia, ktorí vedia, že sú na včelí či osí jed alergickí, by mali so sebou nosiť pohotovostný balíček s pripravenou dávkou adrenalínu. Okrem toho by mali v alergologickej ambulancii absolvovať tzv. imunoterapiu jedom hmyzu, ktorá spočíva v podávaní alergénu v postupne sa zvyšujúcich dávkach. Táto liečba býva podľa imunoalergologičky MUDr. Zuzany Abaffyovej veľmi úspešná, trvá však 3–5 rokov.
| Charakteristické znaky včiel, ôs a čmeliakov | |||
| Typické znaky | Včela | Osa | Čmeliak |
| Chĺpky na tele | má | nemá | má výrazné |
| Sfarbenie | čiernohnedá | žltá a čierna | čierna a oranžová, biela, žltá |
| Bodá bezdôvodne | nie | áno | nie |
| Ročné obdobie | jar, leto | leto, jeseň | jar, leto |
| Biotop | úle, kvetinové záhony, ďatelinové polia | hniezda, ovocné stromy, potraviny, odpadky | kvetinové záhony |
(Zdroj: UCB inštitút pre alergiu)