Nikotín a heroín patria k najnávykovejším látkam

Podľa štatistiky zomierajú fajčiari veľmi skoro, v priemere krátko po 50. roku života. Dôvodom smrti sú prevažne infarkt alebo rakovina, najčastejšie pľúc. Zo všetkých drog najľahšie ostane človek závislý na nikotíne, patrí k najnávykovejším látkam spolu s opiátmi (heroín).

30.04.2011 07:00
fajčenie, cigareta, cigarety, dym, nikotín,... Foto:
Štúdie opäť potvrdili, že aj pasívne fajčenie je škodlivé.
debata

Fakt, že fajčenie spôsobuje rakovinu pľúc, sa preukázal až v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Dovtedy chýbali dôkazy a lekári spolu s vedcami sa len domnievali, že fajčenie zdravotný stav zhoršuje. (Pamätáme si lekárov v starých českých filmoch. Celkom bez problémov fajčili aj v nemocnici – nepovažovali to za etický ani zdravotný problém. Nielen vo filmoch, aj v reálnom živote boli v 50-tych rokoch minulého storočia lekári-nefajčiari „biele vrany“ na rozdiel od dneška, kedy je to naopak).

Časom sa informácia, že „nikotín zabíja“, preukázala a dodnes pribúdajú dôkazy o negatívnom vplyve pravidelného fajčenia. Aj pasívne fajčenie prešlo svojim výskumom. Spočiatku sa pochybovalo o tom, že môže niekomu škodiť. Popieralo sa to z dôvodu, že sa to nedalo preukázať. Štúdie však opäť potvrdili, že pasívne fajčenie je škodlivé.

Skoncovať s týmto zlozvykom možno rôzne. Niektorí to dokola skúšajú, pomáhajú si náplasťami či žuvačkami, iní s fajčením seknú zo dňa na deň. Každopádne, je to boj. Na to, aby fajčiar skončil s fajčením, potrebuje v prvom rade silnú motiváciu. Najdôležitejšie a zároveň najťažšie je odstránenie psychických abstinenčných príznakov. Telesné sú v porovnaní s nimi zanedbateľné.

Najnebezpečnejšie je závislosti kombinovať. Alkohol s nikotínom, pervitín s alkoholom… Čím viac skombinovaných závislostí, tým je to nebezpečnejšie. Kto má do činenia súčasne s povedzme troma či štyrmi závislosťami, rýchlo z tohto sveta odíde.

Zaujímavosťou je, že ľudia „v najlepších rokoch“ neskúšajú drogy. Je výnimočné, ak začne drogovať päťdesiatnik. Najčastejšie skúšajú drogy ľudia do 24 roku života. Je to podmienené tým, že v tomto období potrebujú skúšať, spoznávať a experimentovať. Patrí to k dospievaniu – spoznať svoje hranice, čo ešte telo môže, čo už nie. S drogami sa môže stretnúť hocikto. Potom už je len na genetike, koho koho osloví viac, koho menej, ktorá z drog a či spôsobí, že sa nej ostane závislým. Niekto sa popáli, iný má šťastie, že včas cúvne. Vo všeobecnosti sa drogám viac vyhýbajú konzervatívni, opatrní ľudia, priemerne inteligentní. Medzi závislých patria v prvom rade tvoriví a hyperaktívni, čo však už dnes tiež neplatí univerzálne.

debata chyba