Proti infarktu či mŕtvici treba bojovať aj starostlivosťou o obličky

Obličky sú rovnako nenahraditeľné ako srdce či mozog. Posledné výskumy navyše dokazujú, že obličky a srdce sú natoľko prepojené, že porucha jedného vytvára podmienky na poškodenie funkcie druhého.

13.05.2011 06:00
voda, minerálka, nápoj, pitný režim, piť,... Foto:
debata

Prvé informácie o tom, že medzi nimi existuje spojitosť sa objavila až v roku 2004. „Až v tomto roku vedci objavili, že obličky ovplyvňujú naše srdce. Ukázalo sa, že je to veľmi vážny rizikový faktor. Avšak až v roku 2008 bol tento súvis presne zadefinovaný a rozdelený na päť typov,“ konštatoval hlavný odborník MZ SR pre nefrológiiu Martin Demeš.

Starostlivosťou o obličky teda možno zabrániť mnohým úmrtiam na infarkt či mozgovú mŕtvicu. Ich chronickým ochorením totiž vo svete trpí až 500 miliónov ľudí. „Rôzny stupeň chronického ochorenia obličiek postihuje asi každého desiateho z nás,“ upozorňuje prezidentka Slovenskej nefrologickej spoločnosti Viera Spustová.

Ak ochorejú obličky, v tele sa hromadia „jedy“, zvyšuje sa krvný tlak, v členkoch a pľúcach sa hromadia tekutiny, rastie riziko srdcovocievnych ochorení, často sa objavuje málokrvnosť. Preto sa ochorenie v skutočnosti nikdy netýka len obličiek, ale postihuje celý organizmus.

Každý by im mal preto venovať dostatočnú pozornosť a poradiť sa s lekárom, ak patrí do rizikovej skupiny alebo pociťuje akékoľvek problémy. „Najviac ohrození sú pacienti s cukrovkou a vysokým krvným tlakom či vlastným ochorením obličiek,“ konštatuje Spustová. „Ochorenie je nebezpečné najmä v tom, že je bezpríznakové. Väčšina pacientov preto prichádza k lekárovi až vtedy, keď sú už niektoré procesy nezvratné, preto by mali svoje obličky kontrolovať pravidelne. Funkciu obličiek je možné jednoducho odhaliť vyšetrením moču a krvi.“

Chronické ochorenie obličiek a zníženie ich funkcie vplýva na celý organizmus a zasahuje aj na pohľad nesúvisiace orgány. Je častou príčinou srdcovocievnych chorôb, zvyšuje krvný tlak, spôsobuje anémiu, infekcie, ochorenie kostí, zvyšuje hladinu cholesterolu a spôsobuje aj ďalšie zdravotné problémy. „Pacienti vo viac ako v 50 percentách zomierajú na kardiovaskulárne komplikácie, ktoré sa v priebehu ochorenia zvýrazňujú,“ dodáva Stupová.

Pacienti s chorými obličkami majú 20– až 30-krát vyššie riziko srdcovocievnych ochorení, riziko úmrtia na srdcovocievne ochorenia rastie o 54 percent a riziko mozgovej porážky je u nich dokonca až o 73 percent vyššie, ako u ľudí so zdravými obličkami. „V skutočnosti ohrozuje týchto ľudí viac infarkt či cievna mozgová príhoda, ako zlyhanie obličiek. Štúdie dokazujú, že dokonca aj mierne zníženie obličkovej funkcie významne zvyšuje riziko srdcovocievnych príhod,“ prízvukuje docent Demeš.

Podľa odhadov odborníkov môže do roku 2015 zomrieť následkom chronického ochorenia obličiek a srdcovocievnych ochorení až 36 miliónov ľudí. Ak sa však toto ochorenie podarí diagnostikovať včas, dá sa úspešne liečiť, zastaviť jeho postup a predchádzať tak jeho komplikáciám. „Správna a včasná liečba obličkových ochorení môže dlhodobo znížiť zdravotné riziká, a to nie len v súvislosti s obličkami, ale zároveň aj zdravím srdca a ciev,“ dodáva Demeš.

Srdce a obličky

Dva orgány sú prepojené natoľko, že porucha jedného vytvára podmienky na poškodenie funkcie druhého.

Chronické ochorenie obličiek (CKD – Chronic Kidney Disease), ako aj jeho komplikácie, spôsobujú zrýchlené kôrnatenie tepien – aterosklerózu, čo zvyšuje riziko infarktu, cievnej mozgovej príhody, srdcového zlyhania, poruchy prekrvenia končatín, náhlej smrti.
V klinickej praxi
sa začal používať pojem renokardiálny, resp. kardiorenálny syndróm, ktorý označuje nepriaznivé ovplyvnenie srdcovocievneho systému ochorením obličiek alebo, naopak, vznik ochorenia obličiek v dôsledku srdcového zlyhávania.
** Ochorenie srdca**
viacerými spôsobmi negatívne ovplyvňuje funkciu obličiek a na druhej strane v tom istom čase ochorenia obličiek významne zhoršujú funkciu srdca. Asi u 40 percent pacientov hospitalizovaných pre akútne srdcové zlyhávanie dochádza k akútnemu poškodeniu obličiek.
** Pri liečbe kardiorenálneho syndrómu**
je často potrebná spolupráca nefrológa, kardiológa a internistu.

debata chyba