Lekár Ivan Bakoš z bratislavského Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny Inocem považuje toto nariadenie za rozumné. „Ak je v krajine žltá zimnica, nemala by sa vynášať do ostatných krajín. Preto týmto očkovaním nechránime len seba, ale aj iných.“ Táto nepríjemná choroba sa vyskytuje v Afrike, Južnej Amerike a na niektorých karibských ostrovoch.
Očkovanie proti meningokokovej meningitíde (zápal mozgových blán) vyžaduje Saudská Arábia do Mekky, v čase, keď je tam púť a zídu sa tam tisícky až milióny ľudí. „Je to ťažké, život ohrozujúce ochorenie, ľudovo nazývané otrava krvi. Mikrób sa dostane aj do krvného riečiska a za istých okolností, keď sa nezasiahne včas, smrtnosť je veľmi vysoká,“ upozornil Bakoš. Existuje tzv. meningokokový pás v oblasti subsaharskej Afriky, kde je výskyt ochorenia vyšší ako kdekoľvek inde. Choroba sa vyskytuje všade, najmä v Afrike, Ázii a Južnej Amerike. Podľa najnovšieho treba povinné očkovanie proti cholere do afrického štátu Sierra Leone. Na rozdiel od vyššie spomínaných, ide len o miestne nariadenie.
Kto nie je proti povinným ochoreniam zaočkovaný, toho nemusia na územie daného štátu pustiť. Napríklad očkovanie proti žltej zimnici treba absolvovať minimálne desať dní pred odchodom, aby vás vakcína ochránila. V opačnom prípade putujete na desať dní do izolácie, resp. kto si na očkovanie zmyslí neskôr a nechá sa zaočkovať povedzme len tri dni pred cestou, sedem dní musí ostať v izolácii. „Karantény nie sú žiadne hotely,“ varuje Bakoš a dodáva, že v mnohých štátoch si ich nevieme ani predstaviť, naša väznica je oproti mnohým luxus.
Brušný týfus je geopolitná nákaza. Možno ju „chytiť“ hocikde na svete, no u nás nie. Kto nevytiahne päty zo Slovenska, nie je ohrozený, ale napríklad v Stredomorí (Španielsko, Chorvátsko, Grécko), brušný týfus podľa informácií lekára Bakoša „pokojne môžete dostať“. V Turecku a Egypte ani nehovoriac. Infekcia sa prenáša kontaminovanou stravou a kontaminovanou vodou. Očkovanie proti brušnému týfusu a hepatitíde A (ktorá sa prenáša rovnako), sa odporúča pred návštevou celej oblasti subtrópov a trópov okolo zemegule a to odhliadnuc od toho, či ideme do päťhviezdičkového hotela alebo pod stan.
Lekár Bakoš vysvetlil, že hlava-nehlava sa očkovať nesmie. „Treba dať imunitnému systému šancu.“ Ten podľa jeho slov ohrozuje stres, fyzická námaha, alkohol alebo ponocovanie. Preto svojim pacientom radí, aby po očkovaní tieto činnosti nevykonávali, nech sa imunitný systém venuje len atigénu očkovacej látky, ktorú dostal, dostatočne vytvorí protilátky a ochráni organizmus.
Existuje laický názor, že s očkovaním to netreba preháňať. Nemalo by ich byť príliš veľa, každé jedno zaťažuje organizmus. Čo si o tom myslí lekár? Ivan Bakoš: „Dnešné očkovacie látky obsahujú už len špeciálne častice choroboplodných zárodkov, nie celé vírusy či baktérie, kde je strašne veľa antigénov. Ak okolo vás v peľovej sezóne prejde po prašnej ceste auto a pridá výfukové plyny, dostanete podstatne väčšiu nálož antigénov, s ktorými musí váš imunitný systém pracovať, aby vás ochránil.“ Ako ďalej uviedol, neexistuje nič racionálnejšie, ako predísť ochoreniu očkovaním. „Bodaj by sme mali proti všetkým chorobám na svete očkovaciu látku. To by bolo úplne ideálne,“ dodal na záver.