Otázky a odpovede: O problémoch s obličkami

Ako sa toto ochorenie zisťuje?
Jednoduchým vyšetrením moču a vyšetrením tzv. kreatinínu v krvi. Toto vyšetrenie umožňuje odhadnúť filtračnú funkciu obličiek.

Aká je normálna filtračná funkcia obličiek?
Normálne odfiltrujú odpady látkovej výmeny z približne 120 ml krvnej plazmy. Denne filtrujú asi 180 litrov krvnej plazmy. Každý liter krvnej plazmy teda prejde obličkovým filtrom asi 60-krát za deň.

Aké sú dôsledky zníženej filtračnej funkcie obličiek?
Poškodené obličky neodstraňujú dostatočne odpady látkovej výmeny, vodu a soľ. Následkom toho môže byť zadržiavanie vody a soli v tele prejavujúce sa priberaním na váhe. Splodiny látkovej výmeny môžu poškodzovať rôzne orgány.

Pacienti so zníženou filtračnou funkciou obličiek majú rôzne problémy. Aké?
Ľahké zníženie funkcie obličiek sa zvyčajne neprejavuje žiadnymi príznakmi, preto je potrebné u ľudí v riziku ochorenia vyšetrovať moč a niektoré krvné testy. Pokročilé zníženie filtračnej funkcie sa zvyčajne prejavuje únavou, nevýkonnosťou, môžu sa dostaviť problémy so zažívaním a priberanie na váhe. Podobné problémy však môžu mať aj ľudia s chorobami iných orgánov.

Kto je rizikový?
Každý, kto má viac ako 50 rokov, pacienti s vysokým krvným tlakom, diabetom, srdcovým ochorením a ochorením obličiek v rodine.

Ako často by mal rizikový človek chodiť na preventívne vyšetrenia?
Ak ide o prevenciu, tak raz ročne.

Ako súvisí ochorenie obličiek s ochorením srdca?
Pacienti s chorými obličkami majú vyššie riziko ochorenia srdca. Ak lekár u pacienta zistí chronické ochorenie obličiek, myslí aj na možnosť súčasného ochorenia srdca.

Prečo súvisí ochorenie obličiek s ochorením srdca?
Pacienti s chronickým ochorením obličiek majú často viac tzv. rizikových faktorov srdcového ochorenia, napríklad vysoký krvný tlak, vyššie hladiny cukru v krvi a tiež poruchu premeny tukov. Okrem toho majú pacienti s chronickým ochorením obličiek niektoré ďalšie rizikové faktory srdcového ochorenia, napríklad nedostatok červených krviniek, zvýšené množstvo soli a vody v tele v dôsledku ich nedostatočného vylučovania do moču.

Ako sa ochorenia srdca u pacientov s ochorením obličiek liečia?
Lekári sa snažia ovplyvňovať známe rizikové faktory rovnako ako u pacientov bez problémov s obličkami. Snažia sa kontrolovať krvný tlak, glukózu a cholesterol v krvi. Okrem toho ovplyvňujú aj ďalšie faktory, napríklad množstvo soli a tekutín v tele.

Na koho sa má človek obrátiť, ak má podozrenie, že s jeho obličkami nie je všetko v poriadku?
Ak chodíte na preventívne prehliadky, ich súčasťou je aj vyšetrenie moču a tiež tzv. kreatinínu v sére. V prípade opakovaného nálezu v moči a zníženia filtračnej funkcie obličiek môže praktický lekár konzultovať váš stav s nefrológom, resp. poslať vás na ďalšie vyšetrenia.

Najdôležitejšie fakty o obličkách

• Približne 10 percent obyvateľstva má zníženú funkciu obličiek.

• Nie sú ohrození len preto, že niektorým ochorenie postúpi až do úplného zlyhania obličiek, ale aj preto, že väčšine z nich hrozí predčasné úmrtie v dôsledku kardiovaskulárneho ochorenia.

• Pacienti s obličkovou nedostatočnosťou sú v skutočnosti omnoho viac ohrození infarktom a mozgovou príhodou, ako zlyhaním obličiek.

• „Tradičné“ rizikové faktory srdcovocievnych ochorení (napr. vysoký krvný tlak) sú známe a venuje sa im pozornosť, no o súvislosti medzi chorými obličkami a poškodením srdca sa hovorí len veľmi málo. Obličková nedostatočnosť je pritom nezávislým rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení.

• Obličkové ochorenia sú časté a majú závažné dôsledky, no dajú sa včas odhaliť a liečiť. Starostlivosť o zdravie obličiek môže zároveň zachrániť srdce.

• Pri chronickom ochorení obličiek sa zvyšuje celková úmrtnosť o 44 percent, kardiovaskulárna úmrtnosť o 54 percent a úmrtnosť na cievnu mozgovú príhodu dokonca až o 73 percent. Zvýšené je aj riziko kardiovaskulárnych príhod, ktoré nemajú za následok smrť.

• Mnohé štúdie na širokom spektre populácie (vrátane zdravých ľudí) ukazujú, že aj mierne zníženie funkcie obličiek významne zvyšuje riziko smrteľných i menej závažných srdcovocievnych príhod.

• Už pacienti s miernym alebo stredne závažným znížením funkcie obličiek by mali byť považovaní za pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom a podľa toho by sa mali aj liečiť.

• Len včasná a účinná liečba pacientov už s mierne zníženou funkciou obličiek môže znížiť extrémne vysokú úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia u pacientov s chronickým zlyhaním obličiek.

• Následkom chronického ochorenia obličiek a kardiovaskulárnych ochorení môže do roku 2015 zomrieť celosvetovo až 36 miliónov ľudí.

Krátko o obličkách

• plnia niekoľko životne dôležitých funkcií: zbavujú krv močoviny a kreatinínu, udržiavajú stále vnútorné prostredie – stálu koncentráciu minerálov, pomáhajú udržať normálny krvný tlak, udržiavajú stálu kyslosť vnútorného prostredia, pomáhajú vytvárať červené krvinky, udržiavajú objem celkovej vody v tele, produkujú niekoľko dôležitých hormónov, tvorí sa v nich vitamín D, ktorý je nevyhnutný pre zdravé a pevné kosti

• sú bohato prekrveným orgánom, každú minútu nimi preteká u dospelého človeka spolu približne liter krvi

• napriek tomu, že za deň sa v nich vytvorí až 180 litrov tzv. primárneho moču, v skutočnosti človek vymočí len liter až liter a pol

• sú výbornou čističkou – väčšina odpadových látok v krvi pochádza z bežnej látkovej premeny vo svaloch a z metabolizmu bielkovín, ktoré prijímame potravou. Odpadové látky sa nazývajú močovina a kreatinín. Vo vode rozpustné toxíny sa tiež vylučujú obličkami. Objem krvi, ktorú prefiltrujú za jeden deň, je 1 700 až 2 000 litrov. Ak odpadové látky a toxíny obličky nevylučujú, tieto sa v tele hromadia a môžu mu uškodiť. Ak pri bežnom pitnom a stravovacom režime klesne množstvo vylučovaného moču pod 500 ml, zadržiava sa v tele močovina a vyvoláva otravu tela.

• pre život každého z nás majú zásadný význam tri hormóny vylučované obličkami: renín, erytropoetín a calcitriol. Renín sa vylučuje, ak v nich poklesne krvný tlak. Renín spôsobuje zúženie ciev v tele a tým spôsobuje zvýšenie krvného tlaku späť k normálu. Erytropoetín stimuluje kostnú dreň, aby vyrábala dostatok červených krviniek, ktoré roznášajú kyslík po celom tele. Viac sa tvorí vtedy, keď sa obličkám dostáva menej kyslíka – napríklad vo vysokých nadmorských výškach. Calcitriol, známy ako aktívny vitamín D, pomáha udržiavať vápnik viazaný v kostiach a hladinu vápnika v krvi.

Srdcovocievne ochorenia a choroby obličiek

• Chronické ochorenie obličiek významne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, a to nezávisle od pôsobenia ďalších rizikových faktorov. Miera rizika do značnej miery súvisí s prítomnosťou proteinúrie (bielkoviny v moči), ktorá je hlavným cieľom pri vyhľadávaní včasných foriem chronického ochorenia obličiek.

• Už dávnejšie bolo známe, že pacienti s chronickým zlyhaním obličiek majú 20– až 30-krát vyššie riziko srdcovocievnych ochorení, no až v roku 2004 sa podarilo zistiť, že aj nižšie štádiá ochorenia majú vplyv na vznik ochorení srdca. V štúdii, v ktorej sa vyhodnocovali údaje až od 1,1 milióna pacientov, sa preukázal vplyv zníženej funkcie obličiek na riziko úmrtia, výskyt srdcovocievnych príhod a nutnosť hospitalizácií.

• Kardiorenálny syndróm (KRS) bez ohľadu na vek pacientov dvojnásobne zvyšuje riziko infarktu, mozgovej porážky i ďalších príčin úmrtia. Riziko srdcovocievnych príhod u pacientov s chronickou nedostatočnosťou po 55. roku veku je rovnako vysoké alebo aj vyššie, ako u pacientov po prekonaných srdcových infarktoch alebo s cukrovkou.

• Pri vysokej hladine albumínu (proteínu, ktorý sa nachádza v krvnej plazme) v moči rastie riziko úmrtia na srdcovocievne ochorenia až 6-násobne. Tento faktor neovplyvňuje len pravdepodobnosť, ale tiež čas, za aký sa srdcová príhoda prejaví. Čím vyšší albumín, tým rýchlejšie ochorenie postihne srdcovocievny systém. V štúdii Prevend sa ukázalo, že aj zdraví ľudia, ktorí majú normálny krvný tlak, netrpia cukrovkou ani inými rizikovými chorobami, majú už pri mierne zvýšenej hladine albumínu približne 2-krát vyššiu celkovú i kardiovaskulárnu úmrtnosť.

Typy kardiorenálneho syndrómu (KRS)

• Kardiorenálny syndróm (KRS) je stav srdca a obličiek pri ktorom akútna alebo chronická dysfunkcia jedného z týchto orgánov vyvoláva ochorenie alebo nefunkčnosť toho druhého.

  Typ 1: Akútny KRS – je charakterizovaný náhlym zhoršením funkcie srdca (napr. akútne srdcové zlyhanie, akútny koronárny syndróm…), ktoré má za následok poškodenie alebo zlyhanie obličiek. To zvyšuje riziko úmrtia, predlžuje pobyt v nemocnici a často prináša potrebu opätovnej hospitalizácie. Ak už má pacient chronické ochorenie obličiek, akútne zhoršenie funkcie srdca urýchľuje progresiu ochorenia obličiek do vyšších štádií.

  Typ 2: Chronický KRS – chronické srdcové zlyhávanie vedie k poškodeniu alebo zhoršeniu funkcie obličiek. Táto kombinácia ochorení sa objavuje asi u 60 percent pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním. Obyčajne je len ťažké určiť, ktoré ochorenie bolo primárne a ktoré vzniklo ako dôsledok. Príkladom tohto typu sú napríklad vrodené ochorenia srdca, pri ktorých je výskyt ochorenia obličiek asi u 50 percent pacientov.

  Typ 3: Akútny renokardiálny syndróm – akútne zhoršenie obličkových funkcií vedie k poškodeniu alebo dysfunkcii srdca, ide teda o poškodenie srdca následkom ochorenia obličiek. K akútnemu zhoršeniu funkcie srdca môže prispievať zadržiavanie vody a sodíka, nerovnováha minerálnych látok a prítomnosť toxínov v krvi, ku ktorým dochádza pri akútnom obličkovom zlyhaní.

  Typ 4: Chronický renokardiálny syndróm – chronické ochorenie obličiek vedie k poškodeniu, ochoreniu alebo dysfunkcii srdca. Medzi závažnosťou KRS a celkovou úmrtnosťou existuje priama úmera. Počas dialyzačnej liečby sa príznaky srdcového zlyhávania prejavujú minimálne u štvrtiny pacientov. Srdcovocievne ochorenia sú príčinou smrti u viac ako polovice pacientov na dialýze.

  Typ 5: Sekundárny kardiorenálny syndróm – niektoré systémové ochorenia (napr. diabetes mellitus, vysoký krvný tlak, sepsa, systémový lupus erytematosus, chronické zápalové ochorenia…) vedú k súčasnému poškodeniu alebo dysfunkcii obidvoch orgánov – srdca a zároveň aj obličiek.