Podľa správy Úradu verejného zdravotníctva ovplyvňuje takmer každého štvrtého zamestnanca v Európskej únii. V štúdiách sa uvádza, že je zodpovedný za 50 až 60 percent všetkých vymeškaných pracovných dní.
Náklady týkajúce sa pracovného stresu v krajinách pôvodnej európskej pätnástky boli v roku 2002 približne 20 miliárd eur. Čoraz viac ľudí pracuje v strese a navyše sa obáva straty zamestnania či zvýšenia pracovnej záťaže. Ak stres trvá dlhodobo, stáva sa rizikom nielen pre zdravie vystresovaného človeka, ale aj pre bezpečnosť pri práci. Zvyčajne sa objavuje, keď nároky pracovného prostredia presahujú schopnosť pracovníkov zvládnuť ich.
Čísla z roku 2005 hovoria o tom, že v Európskej únii sa znížili hladiny stresu. Pravda však je, že k jeho zníženiu došlo len v „starých“ krajinách (20,2 %), zatiaľ čo nové členské štáty stále udávali vysoké úrovne – viac ako 30 percent. Odhaduje sa, že v pôvodnej pätnástke sa pred rokom 2004 pohybovali náklady na pracovný stres a s tým súvisiace problémy s duševným zdravím okolo 4 percent hrubého domáceho produktu, čo bolo približne 265 miliárd eur na rok.
Viaceré štúdie hovoria o tom, že pokiaľ ide o výskyt stresu, neexistuje takmer nijaký rozdiel medzi pohlaviami. Pracovný stres zažívalo 23,3 percenta mužov a 21 percent žien. Z pohľadu veku ako stresového faktora viac ako iné vekové skupiny bývajú postihnutí zamestnanci vo veku od 40 do 54 rokov. Najmenej vystresovanými sú mladí ľudia vo veku od 15 do 24 rokov.
Pokiaľ ide o odvetvia, najvyšší výskyt stresov je v školstve, zdravotníctve a sociálnej pomoci a doprave, pošte a telekomunikáciách. Z niektorých výsledkov výskumu vyplýva, že najviac stresovaní sú zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci a vedeckí a odborní zamestnanci.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpovedá, že úroveň depresií a stresu výrazne stúpne s rozširovaním nových technológií a so zrýchľovaním globalizácie. Predpovedá, že v dôsledku starnutia populácie, meniacich sa pomerov medzi pracujúcimi a dôchodcami sa nielen zvýši priemerný vek pracujúcich, ale zvýši sa aj pracovná záťaž postupne klesajúceho počtu pracovníkov, čo prispeje k rozvoju stresu.
Rizikové faktory pracovného stresu sú:
• práca vo veľmi vysokom tempe a s krátkymi termínmi
• tempo práce diktované vonkajšími požiadavkami alebo strojom
• nepredvídateľné prerušenia pri práci
• nesúlad medzi kvalifikáciou a pracovnými požiadavkami
• zastrašovanie a sexuálne obťažovanie
• spôsob plánovania práce a jej riadenie
• profesionálny rozvoj, postavenie a plat, úloha jednotlivca v organizácii, medziľudské vzťahy a vzťah medzi domovom a prácou.