Vrátiť sa z letnej dovolenky neopálení, akoby sme ani nikam necestovali. Ideálny relax v letnej destinácii v niektorých prípadoch znamená celodenné ležanie na pláži a nekonečné „chytanie bronzu“. Opálená pokožka vyzerá na pohľad zdravo a krásne a dámy sa často tešia z jej zoštíhľujúceho účinku. Hnedá farba kože má však v prvom rade funkčný a až potom estetický charakter.
Tmavnutie spôsobuje farbivo melanín, prirodzený filter, ktorý pohlcuje niektoré zložky slnečného žiarenia. Najnižšiu schopnosť tvoriť melanín majú ľudia so svetlou pokožkou a deti, preto sa musia obzvlášť starostlivo chrániť. So slnkom by to však nemali preháňať ani ľudia, ktorí sa tak ľahko nespália. O rakovinu kože či predčasné starnutie si koledujú najmä tým, že si doprajú slnečné lúče neprimerane dlho.
Napriek nepriaznivým vplyvom by sme sa podľa lekárov nemali slnku vyhýbať úplne. „Slnko a jeho UV lúče sú nevyhnutným zdrojom vitamínu D,“ vysvetľuje dermatologička MUDr. Iveta Hasová z medicínskeho kozmetického centra Mediskin v Bratislave. Viaceré štúdie z posledných rokov naznačujú, že Európania trpia nedostatkom vitamínu D, ktorý súvisí s nedostatočným využívaním vápnika zo stravy a s tým spojenou osteoporózou – rednutím kostí. „Je dôležitý nielen pre stavbu kostí, ale diskutuje sa aj o jeho antikarcinogénnom účinku. Jeho znížená hladina sa navyše spája i so zvýšeným výskytom obezity. Účinky slnka na zdravie teda nie je možné prehliadať,“ dodáva Hasová.
Dermatologička odporúča vystavovať sa slnku s mierou a rešpektovať zásady bezpečného opaľovania, ktoré zhŕňa do najdôležitejších zásad: „Poznajte svoj fototyp a používajte adekvátne opaľovacie prípravky v odporúčaných množstvách. Rešpektujte geografické podmienky letoviska, zachovávajte obedňajšiu siestu a dĺžku slnečného kúpeľa prispôsobujte stupňu opálenia kože. Najmä sa nikdy nespáľte!“
Svetlovlasí, pozor na slnko
Ultrafialové (UV) žiarenie je neviditeľnou súčasťou spektra slnečného žiarenia. Má tri zložky, z ktorých UV-A a UV-B nepriaznivo vplývajú na ľudské zdravie. Najškodlivejšie UV-C žiarenie pohltí ozónová vrstva a na Zem nedopadá, preto človeka neohrozuje. Takmer každý si už vyskúšal, aké nepríjemnosti môže spôsobiť spálená koža či úpal, niektoré následky ultrafialového žiarenia však nevidíme. Jeho pôsobením vznikajú pod kožou voľné radikály, ktoré poškodzujú membrány buniek. Hoci má koža schopnosť regenerácie, môže prísť aj k trvalému poškodeniu buniek, ktoré je nevratné. Jeho následky sa prejavia až po rokoch.
Nie je možné „navyknúť“ kožu na slnko. Každý sa narodí s určitým typom pokožky, od ktorého závisí, či sa opáli dohneda a ako rýchlo príde k spáleniu kože. Ľudia náchylní k červeneniu patria k nižším kožným fototypom a musia svoju kožu starostlivo chrániť počas celého života. Základom zdravého opálenia je prispôsobiť svojmu fototypu pobyt na slnku. V rámci Európy sa vyskytujú štyri základné typy, ktoré vyjadrujú, ako dlho môžeme vystavovať svoju kožu slnku bez spálenia.
Najcitlivejší je fototyp I, známy ako keltský typ. Je typický pre ľudí s ryšavými alebo blond vlasmi a svetlou pleťou. Ľudia s týmto typom pokožky majú väčšinou husté pehy a veľmi svetlé prsné bradavky. Nechránená koža sa pri pôsobení slnka spáli už po 5 až 10 minútach a následky sú najbolestivejšie. Pri opaľovaní nikdy nestmavne, ale sčervenie a po niekoľkých dňoch sa začne lúpať.
Európan so svetlejšou pleťou má s najväčšou pravdepodobnosťou fototyp II. Jeho pokožka je ešte vždy citlivá a nechránená sa na slnku spáli už po 10 až 20 minútach. Je typická pre svetlovlasých ľudí a pleťou o niečo tmavšou ako fototyp I. Spálenie je ešte vždy bolestivé a koža pri opaľovaní stmavne len málo.
Zatiaľ čo prvé dva fototypy sú v Európe menej zastúpené, normálnu pleť s fototypom III má 78 % jej populácie. Svetlá až svetlohnedá pleť vydrží na slnku bez spálenia 20 až 30 minút a opáli sa dohneda. Prípadné spálenie je mierne a menej bolestivé ako pri citlivejších typoch pokožky.
Najodolnejší typ pokožky v Európe je známy ako stredomorský typ. Ľudia s kožným fototypom IV sa zriedka spália a ich pokožka bez ochrany na slnku vydrží až 40 minút. Väčšinou ide o tmavovlasých ľudí s hnedou alebo olivovou farbou pleti.
Ak poznáme svoj fototyp, vieme určiť, o aký čas môžeme predĺžiť svoj pobyt na slnku. Poslúžia na to opaľovacie krémy s ochranným faktorom SPF (Sun Protection Factor). Tie s najnižším stupňom ochrany uvádzajú faktor 6 až 10, najvyšší je 50+. Čas, ktorý môžeme stráviť na slnku natretí opaľovacím krémom, zistíme, ak minimálny čas, ktorý môžeme stráviť na slnku bez ochrany, vynásobíme použitým SPF faktorom.
Pripravte sa na dovolenku
Ponuka ochranných opaľovacích prípravkov, ktoré nesmú chýbať v kozmetickej taške pripravenej na dovolenku, je na našom trhu široká. Európska komisia vydala v roku 2006 smernicu, na základe ktorej by sa v predaji nemali vôbec objavovať prípravky s označením „sun block“. Mylne totiž zaručujú úplnú ochranu pred slnečným žiarením, ktorú nedokáže zabezpečiť žiaden krém, olej či sprej.
Komisia ďalej odporúča spotrebiteľom, aby si na etiketách opaľovacích krémov či olejov všímali aj označenie UV-A. Toto žiarenie neprehrieva kožu, no spôsobuje dlhodobé následky ako predčasné starnutie pokožky, jej vysúšanie a narúša imunitný systém človeka. Hodnota známa ako ochranný faktor SPF sa vzťahuje len na ochranu pred spálením, teda pred žiarením UV-B. Dobré opaľovacie prípravky by mali preto poskytovať ochranu pred oboma druhmi žiarenia. Odporúčaný pomer medzi ochranou pred UV-A žiarením a UV-B žiarením je 1:3.
Aby sme sa nespálili po prvých dňoch strávených pri mori a zvyšok dovolenky nepresedeli v tričku pod slnečníkom, je dobré kožu na opaľovanie pripraviť už doma. Dermatologička odporúča postupne predlžovať pobyt na slnku už v našom geografickom pásme. Ak si však niekto chodí kožu „pripravovať“ do solária, nerobí jej práve najlepšiu službu.
„Opaľovanie a následná pigmentácia v soláriách je podmienená žiarením dlhovlnného charakteru UV-A. Prirodzeným slnením sa však pigment rozkladá optimálne a naša koža si zvyšuje ochrannú bariéru zhrubnutím. Rovnaká úroveň zhnednutia, ktorú dosiahneme v soláriu, nás preto chráni len na polovicu,“ ozrejmuje Hasová, podľa ktorej majú ľudia opálení zo solária tendenciu vybrať si na dovolenke opaľovací prostriedok s nižším ochranným faktorom ako v skutočnosti potrebujú.
Následky môžu prísť neskôr
Keď pokožka sčervenie, začne páliť a neskôr svrbieť alebo sa na koži objavia drobné pľuzgieriky, znamená to, že sme sa pred slnkom neochránili dostatočne. Poškodená pokožka sa môže neskôr začať olupovať, a tak si okrem zdravotného problému spôsobíme aj estetický. V lekárničke na dovolenke by preto nemala chýbať prvá pomoc pri spálení. Využívajú sa pudre, krémy či mlieka alebo chladivé peny s obsahom zinku či pantenolu. Spálenú kožu by sme nemali vystavovať slnku dovtedy, kým sa úplne nezregeneruje, a potom ju opäť postupne vystavovať slnečným lúčom.
„Ako výstraha pred spálením kože poslúži to, že sa dáva do súvislosti so vznikom melanómových nádorov,“ domnieva sa dermatologička. Malígny melanóm je pigmentový nádor, ktorý patrí medzi najzhubnejšie nádory vyskytujúce sa na koži. Väčšinou sa vytvorí na miestach, kde bola koža poškodená a môže vyzerať ako materské znamienko s nepravidelnými okrajmi prípadne nezvyčajným zafarbením. Ak sa zväčšuje či mení, je dobré vyhľadať lekára. V počiatočnom štádiu je možné melanóm odstrániť a šanca na vyliečenie je veľmi vysoká. K ďalším následkom nezodpovedného opaľovania sa patrí fotoageing, teda predčasné starnutie kože a tvorba vrások či pigmentových fľakov. Škody na koži napáchané v mladšom veku sa takto prejavia o niekoľko rokov až desaťročí neskôr. Na následky nezdravého opaľovania je preto najlepšie myslieť už počas tohtoročnej dovolenky.