Ich zistenia nemôžu dokázať, že by pasívne fajčenie spôsobovalo stratu sluchu, no spojitosť, ktorú odhalili, je ďalším dôvodom, prečo chrániť pred cigaretovým dymom nefajčiarov, osobitne deti, tvrdia výskumníci.
„Potrebujeme sa viac zamerať na túto dospievajúcu časť obyvateľstva, ktorej hrozí strata sluchu pre faktory ako hluk či pasívne fajčenie,“ uviedol Anil Lalwani, ktorý pracoval na tejto štúdii.
Pasívne fajčenie odborníci spájajú s veľkým množstvom zdravotných problémov u detí – od respiračných infekcií až po poruchy správania. Robia tak aj napriek tomu, že neexistuje žiaden rukolapný dôkaz, že cigaretový dym je koreňom všetkých týchto problémov.
Lalwani a jeho kolegovia z New York University Langone Medical Center predpokladali, že tabakový dym môže u detí ovplyvniť prúdenie krvi vo vnútornom uchu, čo je dôležité pre sluch. Analyzovali preto záznamy z celoamerického prieskumu, do ktorého sa zapojilo 1 500 tínedžerov vo veku od 12 do 19 rokov.
Všetci z nich podstúpili vyšetrenie sluchu, ktoré u niektorých odhalilo problémy so zaznamenávaním zvuku pri určitej intenzite. Vedci im zároveň zobrali krv, aby v nej zistili obsah kotinínu, ktorý sa vytvára pri rozklade nikotínu z tabakového dymu. Veľmi vysoké hodnoty kotinínu výskumníkom prezradili, že daný tínedžer je fajčiar.
Nižšie hodnoty zaznamenali u dospievajúceho, ktorý je pravdepodobne vystavovaný pasívnemu fajčeniu. Práve táto skupina skúmaných v porovnaní s tínedžermi, ktorí neboli v pravidelnom kontakte s cigaretovým dymom, mala problémy s počutím ľudskej reči nižšej frekvencie.
Okolo 12 percent z tínedžerov vystavovaných pasívnemu fajčeniu, malo miernu alebo ťažkú poruchu sluchu v jednom uchu. U mladých z prostredia bez cigariet sa táto hodnota pohybovala pod ôsmimi percentami. Zistenia, ktoré opublikoval Archives of Otolaryngology – Head & Neck Surgery, tiež naznačujú, že pasívne fajčenie mohlo spôsobiť aj zlé počutie vysokých zvukov, aj keď štatistické testy ukázali, že tento rozdiel mohol byť iba náhodný.
„Je to tak trochu prekvapujúce,“ povedal Joseph DiFranz, ktorý študoval vplyv pasívneho fajčenia na University of Massachusetts Medical School v meste Worchester, ale na spomínanej štúdii nepracoval. „My sme už vedeli, že pasívne fajčenie je pre deti zlé. Toto iba pridalo ďalšiu príčinu,“ prečo zabezpečiť, aby deti neboli vystavované pasívnemu fajčeniu, vysvetlil DiFranz.
Aj keď sa štúdie zatiaľ nezameriavali na spojitosť medzi pasívnym fajčením a poruchou sluchu u tínedžerov, Lawani pripomenul, že u dospelých fajčiarov sú problémy so sluchom známe. Zamyslel sa tiež nad tým, či poruchy sluchu u tínedžerov-pasívnych fajčiarov môžu vysvetliť aj niektoré ich ďalšie problémy.
Napríklad o deťoch, ktoré zle počujú pokyny učiteľa, sa bude oveľa pravdepodobnejšie hovoriť, že majú problémy s udržaním pozornosti a že sú hyperaktívne. Lekári by sa preto mali zamerať na možné poruchy sluchu u tínedžerov z fajčiarskych rodín. Obzvlášť preto, lebo deti s poruchou sluchu obyčajne nevedia, že majú nejaký problém, no aj napriek tomu to môže zasiahnuť ich verbálny prejav či schopnosti učiť sa, dodáva Lawani.