„Na to, či sú súčasní ľudia častejšie chorí ako v minulosti, nejestvuje jednoznačná odpoveď,“ hovorí prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc., imunologička z Bratislavy. „V minulosti milióny zomierali pri epidémiách a pandémiách infekčných chorôb. Neexistovala žiadna účinná protiinfekčná liečba, predovšetkým neboli antibiotiká, bola rozšírená tuberkulóza, syfilis a iné ochorenia. Obraz o tom si možno urobiť aj dnes, keďže v niektorých rozvojových krajinách s nedostatkom zdravej pitnej vody, liekov či v nevyhovujúcich hygienických podmienkach umierajú deti i mladí ľudia na infekčné choroby, ktoré už u nás dávno nie sú problémom, napr. črevné infekcie. Na druhej strane, ľudí v rozvinutých krajinách trápia civilizačné choroby, medzi ktoré patria aj alergie.“
Podľa profesorky súvisia s civilizačnými ochoreniami viaceré faktory. „Po druhej svetovej vojne sa zvýšila stredná dĺžka života, s čím súvisí aj zvýšená chorobnosť u starších ľudí. Ľudia sú dnes navyše uponáhľaní, stresovaní, nemajú dostatok času na svoje základné potreby – v pokoji a pravidelne jesť, relaxovať, dostatočne spať. Jedia málo čerstvých potravín, ale zohrievanú, konzervovanú stravu. Minimálne sa pohybujú, všeobecne sa málo otužujú na čerstvom vzduchu. Pri osobnej hygiene a upratovaní používajú množstvo agresívnych chemických látok, ničia vo svojom okolí prospešnú bakteriálnu flóru. To všetko sú faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú náš imunitný systém. Úlohu zohráva aj zlepšenie diagnostiky. Niektoré ochorenia, najmä alergie, boli aj v minulosti, ale sa nerozpoznali, neliečili a neevidovali sa.“
Čo naštartuje autoimunitné choroby
Po nervovom systéme je imunitný druhým najzložitejším informačným a regulačným systémom v tele. Na to, aby vedel zlikvidovať nepriateľa, musí vedieť rozlíšiť medzi bunkami, ktoré sú telu vlastné, a medzi takými, čo mu nepatria. Všetky bunky alebo organizmy majú na sebe takzvané markery, sú akoby označkované. Keď teda telo zachytí iný marker, ako je jeho vlastný, či už ide o vírus, dokonca len jeho časť, o tkanivo alebo orgán iného človeka, spustí obrannú reakciu. Aj preto sa napríklad po transplantáciách musia doživotne užívať lieky na potlačenie imunity. Niekedy sa však imunitný systém akoby „zblázni“ a omylom začne považovať aj vlastné zložky za cudzie. Tak vznikajú autoimunitné ochorenia, napríklad niektoré formy zápalovej reumy, cukrovky, roztrúsená skleróza.
„Pri autoimunitných chorobách sa vytvárajú v organizme protilátky, ktoré pôsobia proti štruktúram vlastného organizmu, alebo vlastné bunky imunitného systému reagujú autoagresívne. Na rozdiel od alergických chorôb, pri ktorých imunitný systém reaguje prehnane na antigény – alergény. Medzi oboma je však určité prepojenie,“ podotýka prof. Šustrová.
„Naštartovať autoimunitné procesy môžu veľmi často vírusy, chemické látky, žiarenie, stres a iné. Mnohé autoimunitné choroby sú podmienené geneticky. Ich liečba nie je len záležitosťou imunológa, ale podľa orgánu, resp. systému, ktorý postihuje, aj reumatológa, gastroenterológa, neurológa, dermatológa a iných. Mnohé z autoimunitných chorôb sa navyše vyskytujú častejšie u žien,“ tvrdí odborníčka.
Vrodená a získaná imunita
Imunitný systém je zložitý. Do schopnosti brániť telo sa totiž zapájajú viaceré orgány počínajúc kožou ako prvou bariérou, ďalej sliznice, potom sem patria kostná dreň, lymfatický systém, krv, slezina, dokonca aj mandle či slepé črevo a napokon črevný trakt. Práve na črevá mnohí zabúdajú, pritom sa v nich odohráva až 80 percent procesov dôležitých pre našu odolnosť.
Imunita je navyše vrodená a získaná. Na svet prichádzame s istou časťou vrodenej imunity, ale tzv. špecifická imunita sa vytvára vždy po kontakte s cudzorodými látkami. Sem patria aj choroboplodné zárodky. Ľudia si už dávno uvedomili, že ak raz prekonajú určité choroby, už nikdy na ne neochorejú. Medzi typické príklady vzniku špecifickej dlhodobej imunity patria napríklad ovčie kiahne. Dnes je možné dať sa proti nim aj zaočkovať.
Imunita totiž môže byť silná alebo slabá, krátkodobá alebo dlhodobá a môže byť vyvolaná nielen infekciou, ale aj s pomocou vakcíny. Tá často obsahuje len časti mikroorganizmov (antigény) schopné vyvolať potrebnú imunitnú odpoveď – nie však plné rozvinutie choroby. Každú jeseň napríklad odborníci vyzývajú na očkovanie proti chrípke. To je príklad vakcíny, ktorá platí len na jednu sezónu, pretože vírus chrípky vie veľmi šikovne mutovať, a tak na nás počas zimného obdobia zväčša útočí vždy „iná chrípka“.
Imunomodulačných liekov nie je veľa
Základom na zlepšovanie imunity je dostatočný pohyb, otužovanie organizmu, imunitu ovplyvňujúci účinok majú aj viaceré vitamíny, predovšetkým C, E, karotenoidy. V zime viacerým chýba aj dostatok „slnečného vitamínu D“. Ďalej trpievame nedostatkom zinku, keďže konzumujeme málo strukovín a na Slovensku máme v pôde málo selénu. Medzi prírodné imunostimulátory patrí množstvo voľnopredajných doplnkov výživy. Medzi najznámejšie patrí echinacea. V rozličných formách možno kúpiť aj výťažky z hlivy ustricovej obsahujúcej betaglukán, resp. niektoré prípravky dnes obsahujú vysoko čistený betaglukán, ktorý sa vyrába aj z kvasníc. Veľká pozornosť sa venuje probiotikám, ktoré normalizujú črevnú flóru. Jestvujú aj prípravky na báze rastlinných a živočíšných enzýmov.
Samozrejme, odborníci majú k dispozícii imunitu ovplyvňujúce preparáty, ktoré sú na lekársky predpis. „Imunomodulačných liekov vo všeobecnosti nie je veľa. "Patria sem napríklad antivirotiká, bakteriálne lyzáty (zmesi neškodných čiastočiek baktérií, ktoré vyvolávajú zvýšenú produkciu protilátok), lyzáty leukocytov (zvyšujú produkciu bielych krviniek), imunoglobulíny (bielkoviny fungujúce ako protilátky), ale aj niektoré vitamíny s pozitívnym vplyvom na imunitu, krvné deriváty atď.“ Liečba sa odvíja od aktuálnosti poruchy. Aj tu platí, že čím skôr príde pacient k lekárovi, tým sú jeho šance na uzdravenie väčšie.