Ako sa dá definovať fajčenie?
Tabakizmus je dnes najrozšírenejšou toxikomániou prirovnávanou k novodobej pandémii, ktorá si každoročne vyžiada milióny ľudských obetí. Cigareta je zdravotným, psychickým, biochemickým i sociálno-kultúrnym problémom a tabakizmus najsilnejšou závislosťou. Výskumy potvrdzujú, že dokonca silnejšou, ako návyk na heroín, kokaín alebo alkohol. Tabak patrí medzi najvýznamnejšie príčiny zbytočných a predčasných úmrtí v histórii ľudstva. Fajčenie je rizikovým faktorom spôsobujúcim predčasnú smrť pri desiatkach ochorení, a to predovšetkým onkologických, srdcovo-cievnych, chorôb tráviaceho traktu, ústnej dutiny a ďalších.
Fajčiari spôsobujú dvakrát toľko nehôd ako nefajčiari. Fajčenie prispieva k predčasnému starnutiu a skráteniu produktívneho veku. Náklady na zdravotnú starostlivosť o takýchto pacientov mnohonásobne prevyšujú príjmy štátu z predaja tabaku a tabakových výrobkov.
Aká je prevencia?
Primárna prevencia závislosti je zameraná na udržanie a podporu zdravia človeka. Je to práca so zdravou populáciou a jej motivácia k plnohodnotnému životu. Práve v zdravej populácii – u nefajčiarov možno výrazne ovplyvniť mechanizmy vzniku a vývoja závislosti.
Sekundárna prevencia je orientovaná na pomoc už existujúceho nebezpečenstva závislosti. Je to snaha čo najskôr rozpoznať symptómy závislosti a čo najrýchlejšie obmedziť a zmierniť následné škody pri užívaní návykovej látky. Ide o programy ovplyvňujúce konanie a správanie, ale sú orientované aj na sociálnu prácu. Cieľom je zmeniť získané systémy závislosti a dosiahnuť stav zdravia.
Terciárna prevencia zahŕňa opatrenia zabraňujúce návratu závislosti, podporuje výsledky liečby a postupné odstraňovanie následkov. Procesy získané počas terapie je nutné v reálnom živote rodiny, zamestnaní či vo voľnom čase neprestajne trénovať a upevňovať. Ide o vytvorenie aktívneho spôsobu života a sociálnej zodpovednosti.
Ako je to s fajčením u detí?
Tri zo štyroch detí vedia, čo sú to cigarety už pred dosiahnutím piateho roku života nezávisle od toho, či rodičia fajčia alebo nie. Výskum ukázal, že sú tri kritické obdobia pre fajčenie u mladých ľudí. Vo veku približne 9 až 10 rokov túžba začať fajčiť dosahuje vrchol, v 12 až 13 rokoch začínajú mnohí pravidelne fajčiť, v 15 až 16 rokoch sa objavuje pocit, že treba prestať. Závislosť u mladistvých fajčiarov vzniká oveľa rýchlejšie ako u dospelých. Niektoré 11-ročné deti, ktoré fajčia iba občas alebo denne, ale menej ako 5 cigariet, majú už typické príznaky závislosti. Následky prvého fajčenia bývajú často negatívne – zvracanie, bolesti hlavy. Fajčiari však prekonali tieto problémy a našli si pozitívny vzťah k cigarete.
Prečo začnú mladí ľudia fajčiť?
Niektorí preto, že si želajú byť nezávislí, iní preto, lebo fajčia ich priatelia, alebo preto, lebo im to rodičia zakazujú, alebo si berú za vzor populárne osoby. Neexistuje vždy len jedna príčina. Mladí s fajčením často experimentujú a domnievajú sa, že môžu prestať, kedykoľvek budú chcieť. Fajčenie je však silne návykové a väčšina z nich neskôr nie je schopná prestať. Viac ako 80 percent dospelých fajčiarov začalo fajčiť v detstve či v ranom dospievaní. Mnohí z nich sa pokúšali fajčenie zanechať, ale fajčia už desiatky rokov.
Má vplyv na organizmus človeka aj pasívne fajčenie?
Pasívne fajčenie predstavuje vážny problém postihujúci nefajčiarov predovšetkým v domácnostiach, na pracoviskách a verejných miestach. Proces pasívneho fajčenia charakterizuje vdychovanie tabakového dymu vo vnútornom a vonkajšom prostredí nefajčiarmi. Pasívnemu fajčeniu sa tiež hovorí vdychovanie environmentálneho tabakového dymu skratkou ETS (environmental tobacco smoke). Jeho riziko spočíva predovšetkým v tom, že zatiaľ čo fajčiar vdychuje častice vznikajúce pri spaľovaní tabaku cez filter, pasívny fajčiar vdychuje vedľajší prúd dymu bez filtra. V tabakovom dyme sa nachádza približne 4-tisíc chemických látok a 43 poznaných karcinogénov, pričom pasívny fajčiar bez filtra vdychuje asi 400 chemických látok.
Na nebezpečenstvá pasívneho fajčenia upozornila aj Svetová zdravotnícka organizácia. Konštatovala, že pasívne fajčenie by malo byť uznané za karcinogénne, zapríčiňujúce zvýšenú chorobnosť a úmrtnosť.
Aké abstinenčné príznaky sprevádzajú odvykanie od fajčenia?
Ak prestanete telu dodávať nikotín, na ktorý je zvyknuté, môžu sa dostaviť nepríjemné abstinenčné príznaky. Každé telo reaguje inak. Najčastejšími negatívnymi príznakmi sú podráždenosť, neschopnosť sústrediť sa, nutkavá túžba po cigarete, depresie, zlá nálada alebo zvýšená chuť do jedla. Abstinenčné príznaky odznejú počas prvých niekoľkých týždňov odvykania. V súčasnosti navyše existuje viacero druhov liečby, ktoré nepríjemné abstinenčné príznaky potláčajú.
Prečo je také ťažké prestať fajčiť?
Závislosť od nikotínu je príčinou chuti na cigaretu. Nikotínová závislosť je fyzická a psychická. To znamená, že okrem fyzických abstinenčných príznakov ako podráždenosť či nemožnosť sústrediť sa, ďalšie ťažkosti spôsobujú tiež situácie, kde ste boli zvyknutí fajčiť. Fajčenie vás naučilo spájať si cigaretu s určitými každodennými činnosťami, ako je ranné posedenie pri káve s cigaretou.
Priberiem počas odvykania od fajčenia na váhe?
Nikotín pôsobí na peristaltiku, ale tiež na enzým podporujúci spaľovanie tukov. Len čo ho prestanete telu dodávať, trvá niekoľko týždňov, kým sa obnoví prirodzená funkcia tohto enzýmu. Počas prvých týždňov by ste skutočne mohli pribrať na váhe. Stačí si však kontrolovať jedálniček a dodržiavať pitný režim, jesť veľa ovocia a zeleniny, viac sa hýbať a kíl navyše sa obávať nemusíte.