Zistite, či máte nábeh na infarkt. Ak áno, pozor najmä v pondelok

Srdcový infarkt je vážne ochorenie spôsobené náhlym prerušením dodávky kyslíka do srdcového svalu a následným odumretím časti srdcových vlákien. Je to jedna z akútnych foriem ischemickej choroby srdca.

28.12.2011 14:00
muž, sex, srdce, láska Foto:
Častejšie infarkt postihuje mužov nad 50 rokov.
debata (2)

Napriek významným pokrokom v liečbe infarktu stále pretrváva vysoká úmrtnosť na toto ochorenie – asi 25 percent, z toho polovica ľudí zomiera do hodiny od začiatku príznakov.

Rizikové skupiny: Riziko výskytu je vyššie v zimných mesiacoch a dochádza k nemu častejšie v prvých hodinách po prebudení. Zdá sa, že najrizikovejší deň v týždni je pondelok, keď je o 20 percent viac srdcových príhod ako v ostatných dňoch. Rizikové faktory možno rozdeliť na neovplyvniteľné a ovplyvniteľné. Medzi neovplyvniteľné sa radí vek, pohlavie a rodinné dispozície. Častejšie pritom postihuje mužov nad 50 rokov, ľudí, u ktorých sa v rodine infarkt, ischemická choroba srdca, koronárna ateroskleróza či srdcové chyby vyskytli.

Pokiaľ ide o ovplyvniteľné faktory, sem patrí najmä zmena životného štýlu – začať sa viac hýbať, zbaviť sa nadbytočných kilogramov, prestať fajčiť, vyhýbať sa stresu. Takmer 90 percent ľudí, ktorí sú obézni, má aj zvýšenú hladinu cholesterolu. Cholesterol spôsobuje zužovanie ciev. S obezitou súvisí aj vysoký tlak, ktorý je ďalším rizikovým faktorom. Sedavé zamestnanie a málo pohybu ovplyvňujú všetky procesy v tele. Medzi ďalšie rizikové faktory možno zaradiť aj cukrovku, angínu pectoris či iné formy ischemickej choroby srdca.

Príčiny vzniku. K nedokrvenosti srdcového svalu dochádza u väčšiny pacientov v dôsledku aterosklerózy tepien, ktoré zásobujú srdce krvou – koronárnych tepien. Pri ateroskleróze sa do cievnej steny postupne ukladajú tuky a iné látky, ktoré zužujú vnútorný priemer ciev. Pri postupnom narastaní množstva „usadenín“ môžu časom úplne uzavrieť koronárnu tepnu a tá časť srdca, ktorú zásobovala krvou, sa zrazu ocitne bez kyslíka a iných dôležitých živín. Ak sa prietok krvi veľmi rýchlo neobnoví, vznikne akútny infarkt myokardu.

Príznaky. Prejavy infarktu závisia od toho, akú veľkú časť srdcovej svaloviny postihol. U niektorých ľudí môže prebehnúť úplne bez príznakov (tzv. nemý infarkt myokardu). Typicky sa však prejavuje týmito príznakmi:

  • krutá, zvieravá alebo pálivá bolesť za hrudnou kosťou, ktorá môže vyžarovať do ľavej paže, krku, čeľuste, chrbta či brucha, je nezávislá od polohy tela a dýchania
  • bolesť pretrváva niekoľko minút až hodín
  • nepomáha užitie nitrátov
  • potenie, zvracanie
  • búšenie srdca
  • akútna dýchavičnosť
  • nepokoj, strach, úzkosť
  • zmätenosť

Infarkt môže byť príčinou náhleho úmrtia v dôsledku pretrhnutia srdcovej steny, vážnej poruchy srdcového rytmu alebo rozsiahleho postihnutia srdcovej svaloviny (viac ako 40 percent). Prevencia. Môže byť primárna a sekundárna. Primárnou sa myslí ovplyvnenie rizikových faktorov, najmä u pacientov s väčšou pravdepodobnosťou vzniku tohto ochorenia, zníženie váhy, liečba vysokého krvného tlaku či vysokej hladiny cholesterolu. Odporúča sa jazda na bicykli, prestať fajčiť či dlhé prechádzky.

Treba sa naučiť zvládať stresové situácie a vyhýbať sa im. Sekundárna prevencia prichádza na rad po prekonanom infarkte, keďže je veľmi pravdepodobné, že príde ďalší. Niektorí ľudia môžu mať za sebou aj sedem infarktov, ale nikdy sa nevie, kedy príde ten posledný. Preto je potrebné, aby títo ľudia chodili na pravidelné kontroly k lekárovi a držali sa ich nariadenia. Dbať treba aj na farmakologickú prevenciu, keď sa užívajú lieky, ktoré pôsobia proti zrážanlivosti, betablokátory, lieky na zníženie cholesterolu.

Liečba infarktu

Farmakologická liečba

  • heparín – bráni zväčšovaniu krvnej zrazeniny
  • nitráty – rozširujú cievy, čím zlepšujú prietok krvi a znižujú krvný tlak
  • beta-blokátory – znižujú frekvenciu tepu a krvný tlak a znižujú úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca
  • ACE-inhibítory – znižujú krvný tlak
  • lieky znižujúce hladinu cholesterolu a triacylglycerolov
  • ďalšie lieky – v závislosti od stavu pacienta a jeho výsledkov.

Koronarografia. Je to diagnostická metóda, pri ktorej je zároveň možné vykonať liečebný zákrok. Do srdcových tepien sa pri nej zavedie kanyla, ktorou sa vstrekne kontrastná látka a odhalí ich zúženie či uzáver. V prípade potreby sa potom v mieste zúženia na konci kanyly nafúkne malý balónik, ktorý cievu roztiahne. Následne sa na toto miesto zavedie kovová výstuha. Ak nie je možné cievu rozšíriť koronarografiou, využíva sa bajpas, pri ktorom sa zúžený úsek premostí zdravou cievou.

Chronické srdcové zlyhávanie (CHSZ)

Chronické zlyhávanie srdca je často dôsledkom prekonaných akútnych stavov, najmä srdcového infarktu. Ide o neschopnosť srdca správne fungovať ako pumpa, a tak nie je schopné vyhovieť obehovým nárokom organizmu. Dôsledkom je hromadenie krvi v pľúcach, v orgánoch brušnej dutiny alebo v dolných končatinách.

Organizmus sa snaží zabrániť zlyhávaniu srdca niekoľkými mechanizmami:

  • znížením námahy
  • zrýchlením frekvencie tepu
  • rozšírením srdcovej komory, najmä ľavej.

V európskych krajinách sa chronické srdcové zlyhávanie objavuje u 0,4 až 2 percent populácie a jeho výskyt výrazne narastá vo vyšších vekových skupinách.
Príznaky: Srdcové zlyhávanie sa prejavuje rôznymi prejavmi, medzi ktoré patrí:

  • zhoršené dýchanie, niekedy až dusenie sa
  • dýchavičnosť po námahe
  • nočná dýchavičnosť
  • suchý alebo vlhký kašeľ
  • zrýchlenie frekvencie srdca
  • hromadenie tekutín v organizme a tým spôsobené zvýšenie hmotnosti
  • opuchy dolných končatín
  • únava
  • nevýkonnosť

Príčiny chronického srdcového zlyhávania

Medzi hlavné príčiny vzniku CHSZ patrí: srdcový infarkt, aortálna stenóza – zúženie srdcovej chlopne, ktoré bráni vypudzovaniu krvi, mitrálna stenóza – zúženie srdcovej chlopne, ktoré bráni prúdeniu krvi z ľavej srdcovej predsiene do ľavej komory, vysoký krvný tlak, dilatačná kardiomyopatia – rozšírenie dutín srdca, spätný tok krvi z aorty do ľavej komory (aortálna regurgitácia – nedomykavosť aortálnej chlopne), zápal srdcového svalu, napríklad pri vírusovej infekcii.

Liečba chronického srdcového zlyhávania. Je zameraná najmä na ovplyvnenie výskytu a zhoršovania srdcového zlyhávania a na zníženie úmrtnosti, ako aj na zmiernenie príznakov a zlepšenie kvality života. Režimové opatrenia: zníženie telesnej hmotnosti, obmedzenie príjmu soli (menej ako na 4 až 5 g za deň), abstinencia alkoholu a fajčenia, primerané telesné cvičenie.

Farmakologická liečba. Pri liečbe chronického srdcového zlyhávania sa používa niekoľko typov liekov: ACE inhibítory, betablokátory, diuretiká, digoxin, vazodilatanciá, antikoagulanciá, antiagreganciá, amiodaron. Všetky zlepšujú prácu srdca, upravujú srdcový rytmus, pomáhajú odstrániť prebytočnú vodu z organizmu a podieľajú sa na úprave krvného tlaku.

Chirurgická liečba. Cieľom chirurgickej a katetrizačnej liečby je obnovenie prietoku krvi tepnami pri ich zúžení či uzavretí. Niekedy sa zavádza kardiostimulátor či kardioverter-defibrilátor pri závažných poruchách srdcového rytmu. Pri ťažkom srdcovom zlyhávaní sa môže srdcová činnosť podporiť prístrojovo. V niektorých prípadoch je nutná až transplantáci­a srdca.

Hypertraciacyl­glycerolémia

Ide o zvýšenú hladinu triacylglycerolov v krvi (normálna hodnota je <1,7 mmol/l). Väčšinou sa objavuje súčasne s cukrovkou, pri chronickom zlyhaní obličiek, zvýšenej funkcii štítnej žľazy, obezite, alkoholizme či užívaní niektorých liekov. Zvyšuje riziko kôrnatenia tepien.

Náhla srdcová smrť

Za náhlu smrť sa považuje úmrtie, ktoré sa vyskytne do jednej hodiny od vzniku príznakov. Väčšina prípadov náhlej srdcovej smrti vzniká v dôsledku závažnej srdcovej arytmie alebo fibrilácie komôr. U pacientov so závažným postihnutím srdca však môže dôjsť k náhlej smrti v dôsledku vyčerpania srdca, ktoré nedokáže čerpať krv aj napriek tomu, že nie je prítomná žiadna arytmia a na EKG je normálny rytmus.

Rizikové faktory: Náhla srdcová smrť sa objavuje 3– až 4-krát častejšie u mužov ako u žien. Najdôležitejším rizikovým faktorom je fajčenie, ktoré zvyšuje jej riziko o viac ako 50 percent. Príčiny. Najčastejšou príčinou NSS sú srdcovocievne ochorenia, najmä ischemická choroba srdca, infarkt myokardu a kardiomyopatia.

2 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy