Podľa nej sa Slovensko zaraďuje medzi tie európske krajiny, kde je v tejto oblasti najhoršia situácia. Počet úmrtí je oveľa vyšší ako v západoeurópskych krajinách, lepšie sú na tom dokonca aj mnohé krajiny bývalého východného bloku ako Poľsko, Česko, Estónsko či Maďarsko.
Medzi chronickými chorobami spôsobenými nesprávnym životným štýlom patrí srdcovo-cievnym chorobám s 82 percentami druhé miesto za cukrovkou (91 %), až po nich nasleduje rakovina (71 %) a porážka (70 %).
Hlavné rizikové faktory rozvoja týchto ochorení sú vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, fajčenie a obezita. Až deväť z desiatich Slovákov má minimálne jeden rizikový faktor. Vysoký krvný tlak, tabak a vysoký cholesterol vedú dlhodobo aj v tabuľke globálnej úmrtnosti.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Aké su ďalšie možné ochorenia srdca?
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Pre zlepšenie prevencie a celkového zdravotného stavu obyvateľstva je dôležité, aby ľudia poznali rizikové faktory a aby vedeli, aké hodnoty krvného tlaku a cholesterolu sú optimálne pre zdravého človeka. Medzi dopadmi jednotlivých faktorov na celkové zdravie človeka zohráva pritom individuálne správanie významnú úlohu – až 40 percent,“ upozorňuje hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre kardiológiu docent Gabriel Kamenský. „Vplyv ostatných okolností ako genetika, sociálne prostredie či stav zdravotníctva nie je až taký závažný.“
Jedným z najrizikovejších faktorov ochorení srdca a mozgových príhod je vysoký krvný tlak, ktorému patrí prvé miesto medzi príčinami úmrtí. Podľa docenta Kamenského napriek tomu, že ide o vážne ochorenie, podľa prieskumu lekárov iba 45 percent ľudí na Slovensku pozná hodnotu svojho krvného tlaku.
V celosvetovom meradle sa hovorí o pandémii srdcovo-cievnych ochorení, na ktoré každoročne zomiera približne 17,5 milióna ľudí, čo je toľko, koľko spôsobujú HIV/AIDS, tuberkulóza, malária a cukrovka spolu so všetkými formami rakoviny a chronickými respiračnými ochoreniami. Zmeniť tento stav sa rozhodla Slovenská nadácia srdca, ktorá pripravila masívnu kampaň o tom, ako rozpoznať príznaky infarktu a mŕtvice. "Súčasťou hlavného posolstva kampane bol fakt, že väčšine infarktov a mozgových príhod sa dá zabrániť včasnou prevenciou a správnou životosprávou.
Čo je však obzvlášť dôležité, je snaha o zvýšenie informovanosti obyvateľstva o typických príznakoch týchto závažných, často život ohrozujúcich stavov a podstatne tak skrátiť dobu váhania a neistoty na čo najskoršie privolanie lekárskej starostlivosti. Často ide aj o sekundy,“ vysvetľuje Kamenský.
Ešte donedávna sa v súvislosti so srdcovým infarktom či mozgovou príhodou hovorilo o starších ľuďoch nad šesťdesiat rokov. Dnes je všetko inak. „Už sa nemôžeme spoliehať na svoj nízky vek, lebo infarkt nie je len výsadou starších vekových kategórií,“ varuje docent Kamenský. Kým srdcový infarkt dostávajú častejšie muži, pri mozgovej príhode nie je rozdiel v pohlaví. U žien sa riziko zvyšuje po menopauze. Možno povedať, že ženu postihne infarkt alebo mozgová porážka v priemere o sedem a viac rokov neskôr ako muža.
Väčšine infarktov a mozgových príhod sa dá zabrániť včasnou prevenciou a správnou životosprávou. Podľa odborníkov sa ochoreniam dá vyhnúť pravidelnými cvičeniami, nefajčením a zdravou životosprávou. V stravovaní prispieva k zníženiu rizika koronárnych srdcových ochorení menšia konzumácia soli a tukov, väčší príjem vlákniny, ovocia a zeleniny. Dôležité je aj sledovať rizikové faktory, ktorými sú vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu v krvi, vyšší index telesnej hmotnosti či obvod pása.
Medzi dopadmi jednotlivých faktorov na celkové zdravie človeka zohráva individuálne správanie významnú úlohu – až 40 percent, genetické faktory sa na výsledku podieľajú 30 percentami, sociálne prostredie 15 percentami, zdravotníctvo 10 % a stav prostredia len 5 percentami. <pe>
Kód zdravého života
0 – 30 – 5 – 120 – 80
fajčenie – 0
fyzická aktivita – 30 minút denne
hladina cholesterolu – 5 a menej
krvný tlak – 120/80
Najdôležitejšie rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení
- dedičnosť
- vek (najväčší počet srdcových ochorení postihuje osoby medzi 50. až 70. rokom)
- diabetes
- vysoký krvný tlak
- fajčenie
- vysoká hladina cholesterolu
- stres
- nadmerné pitie alkoholu
- obezita
- nedostatok fyzického pohybu
- bakteriálne infekcie
Choroby obehovej sústavy a úmrtnosť na Slovensku
V roku 2009 boli choroby obehovej sústavy piatou najčastejšou príčinou práceneschopnosti a druhou v novopriznaných invalidných dôchodkoch. Prvé miesto im dlhodobo patrí nielen v úmrtiach, ale aj v počte hospitalizácií.
Podľa údajov Štatistického úradu zomrelo na Slovensku v roku 2010 53 446 osôb, čo je o 1 percento viac ako v roku 2009.
Najviac úmrtí zo všetkých dôvodov smrti v celej populácii majú na svedomí choroby srdca, na 2. mieste sú nádory, potom poranenia, otravy a úrazy. Ako príčina smrti dominujú ochorenia srdca najmä v skupine 45– až 64-ročných mužov.
Spomedzi chorôb srdca má prvenstvo ischemická choroba srdca. Podľa údajov z roku 2010 (ale aj dlhodobo) predstavuje okolo 60 % u osôb starších ako 65 rokov (muži aj ženy), 46 % u žien vo veku 25 až 64 a 56 % u mužov tej istej vekovej kategórie. Druhý najvyšší podiel, približne 20 % patrí cievnym chorobám mozgu vo všetkých vekových skupinách mužov i žien.
V porovnaní s inými krajinami (susedné krajiny + Fínsko a Francúzsko) má Slovensko 3,6-krát vyššiu mieru štandardizovanej úmrtnosti na srdcové ochorenia ako Francúzsko, dvakrát viac ako Rakúsko a o pätinu vyššiu ako Česká republika.
S výnimkou Ukrajiny, ktorá má mieru úmrtnosti v roku 2008 na úrovni roku 2000, najnižšia dynamika poklesu z uvedených krajín bola evidovaná na Slovensku.