Spomeňme napríklad Terencea Dowlinga. Slovák Patrik Balint hovorí, že na tom nie je nič netradičné.
Pri hlbinných terapiách sa terapeut dozvedá veľa o tom, ako nás ovplyvňuje začiatok života – pôrod, ale aj život v brušku u matky. Od zážitkov prenatálnej terapie klientov, ktoré s nimi zdieľal, bol už len krôčik k rozhodnutiu prispieť k tomu, aby sa prípravy na pôrod zlepšili. Rodičia by mali byť na pôrod systematicky pripravovaní, aby sa nevyskytli problémy – nielen pri pôrode, ale aj neskôr v živote, myslí si Patrik Balint a vraví, že pripravovať ženy na pôrod alebo aj „zachraňovať“ ich pri pôrode, by mali muži. Nie sú totiž zaťažení pôrodnou traumou a majú potrebný nadhľad. Priamo asistovať pri fyziologických pôrodoch by však zas mali výlučne ženy. Ony dokážu lepšie zdieľať, pomáhať a byť trpezlivé v prirodzených pochodoch pôrodu.
V minulosti sa ženy na pôrod nijako špeciálne nepripravovali a deti na svet prišli. (Takto to zvyknú hovoriť naši rodičia). Ak sa na pôrod dostatočne nepripravili, s akými problémami sa podľa vás museli pasovať?
V dávnej minulosti prebiehala drvivá väčšina pôrodov v domácom prostredí a v rodinách bolo oveľa viac pôrodov ako dnes. Mladé ženy boli pri nich, čím sa prirodzene pripravovali na ten svoj. Odhliadnuc od problémov s hygienou a výživou matiek, ženy boli v minulosti určite lepšie pripravené na pôrod ako dnešné ženy. Dnes možnosť „priameho zdieľania“ už z princípu nemajú a od starších väčšinou počúvajú len negatívne zážitky. Prednedávnom prebrali prípravu na pôrod sestričky a pôrodné asistentky. Táto príprava kopíruje dnešný prístup k pôrodom – vedie ich lekár, ktorý nad celým pôrodom častokrát aj preberá kontrolu. Zúžilo sa to na na spoluprácu žena-lekár, nie na prípravu ženy na pôrod. Má to svoje nevýhody, predovšetkým to nevplýva na ženy dobre po psychickej stránke. Dodnes sa pasujú s rôznymi druhmi popôrodnej depresie, narušenej vzťahovej väzby s dieťaťom a popôrodného postraumatického syndrómu. Pôrod je pre ženu jednou z etáp života, kedy si môže posilniť sebavedomie a ženskosť.
Kedy by sa žena mala začať pripravovať na pôrod?
Pripravuje sa naň už od celkom prvej menštruácie, hoci si to nemusí uvedomovať. Veď to, čo sa deje pri menštruácii, sa vlastne deje aj pri pôrode. Všetky hormonálne a telesné procesy sú veľmi podobné. Stačí, že ich zažíva a so všetkým sa akosi vysporadúva. Dá jej to dobrý základ na to, aby neskôr zvládla o dosť väčšiu „menštruáciu“, akou je pôrod. Systematicky by sa ale mohla pripravovať už pred počatím. Existuje také pravidlo alebo skúsenosť vyplývajúca z hlbinných terapií – "Ako prebehlo počatie, tak prebehne pôrod a následne život“. Je to zjednodušujúce, ale tiež to niečo hovorí o príprave.
Z čoho taká príprava na pôrod pozostáva, resp. ako vyzerá?
Ja robím individuálnu prípravu. Základom je, aby sa žena spojila sama so sebou a s dieťaťom. Aby začala seba vnímať ako matku a dieťa ako svoje dieťa už pred pôrodom. Ak je spojená, je na pôrod pripravená. Ak vníma, že výchova jej dieťaťa začala už od počatia alebo ešte pred počatím, je pripravená na pôrod. Príroda jej na to dala všetky predpoklady. Mama dieťaťu neposkytuje len výživu, ale cez svoje správanie a pocity aj psychické modely, ktoré bude dieťa neskôr používať v živote. V prípade, že sa už matka s dieťaťom navzájom vnímajú počas tehotenstva, vnímajú sa aj počas pôrodu. Mama presne vie, čo kedy robiť a ako sa zachovať. To dáva silný predpoklad na prirodzený a fyziologický pôrod bez komplikácií. Potrebné sú štyri sedenia. Na prvom sa oboznamujeme so všeobecnými informáciami o tehotenstve a pôrode. Budúca mamička hovorí o tom, ako sa cíti, čo ju trápi. Na druhom sedení dochádza k prirodzenému prepájaniu mamy s bábätkom. Napríklad keď sa bábätku vytvárajú potné žľazy, mama sa prirodzene viac potí. Ukazuje tak dieťatku, ako žľazy používať. Keď sa mu vytvárajú chuťové bunky, ona má výraznejšie chute. Keď sa mu otvárajú oči, jej sa tiež obrazne povedané otvárajú a vidí, čo predtým nevidela… Na treťom sedení sa s mamičkou a prípadne i s otcom rozprávame o ich roliach a o úlohách pri pôrode a na štvrtom sa dozvedajú informácie o popôrodnom období, ktoré je súčasťou celého pôrodu. Obaja naň potrebujú dostatok síl a podpory.
Existuje tzv. najčastejšia chyba, ktorej sa mladé mamičky pred pôrodom dopúšťajú?
Každá matka sa snaží pre svoje dieťa spraviť to najlepšie. Nemyslím si, že ženy vyslovene robia nejaké chyby. Niekedy sú málo informované. Alebo sa nedostatočne zaujímajú o to, čo sa bude diať pri pôrode, v domnienke, že za ne porodí lekár alebo pôrodná asistentka. Prípadne si naopak naštudujú veľa a namiesto toho, aby rozvíjali spojenie s dieťaťom, snažia sa oprieť o znalosti, ktoré im ale v čase pôrodu nie vždy pomôžu k pôrodu bez komplikácií. Ak by som ale mal pomenovať akúsi chybu, potom asi to, že si nie vždy uvedomujú svoju silu a možnosti, ktoré dostali od predkov a od prírody. Ony totiž sú pripravené a dokážu jedinečne porodiť svoje dieťa bez nutných zásahov a vonkajšej rutinnej pomoci.
Patrik Balint (37) vedie na Slovensku kurzy a semináre regresnej terapie. Ďalšou jeho špecializáciou je príprava na pôrod a materstvo, zaoberá sa tiež numerológiou.
