Na kožné kliniky chodí teraz viac ľudí s omrzlinami z lyžovania a pobytu v prírode, informoval prednosta profesor Petr Arenberger.
Problém chladu je podľa neho v tom, že tlmí bolesť, ktorá by mohla signalizovať, že sa niečo zlé deje. „Keď prekonáme počiatočný nepríjemný pocit, potom už chlad necítime. Nervové vlákna pri teplotách pod mínus 20 stupňov už v postihnutom tkanive nevedú žiadne bolestivé impulzy. Najmä deti si to neuvedomujú a môžu premrznúť,“ povedal profesor.
Aj starší ľudia so zhoršeným prekrvením končatín s aterosklerózou alebo cukrovkou s postihnutím najdrobnejších cievok by si podľa profesora mali v mrazivých dňoch dávať väčší pozor. Praktický lekár Jan Jelínek svojim pacientom dokonca radí, aby pri mrazoch pod mínus desať stupňov Celzia radšej nechodili von.
„Kardiaci a diabetici majú v mraze problémy, ale my fungujeme viac preventívne v tom zmysle, že pacientov, ktorí boli na mrazivé dni objednaní, sme obvolali, nech prídu, až mráz prejde,“ povedal Jelínek.
Omrzlinami sú najviac ohrozené vyčnievajúce miesta tela a časti vzdialenejšie od srdca, teda prsty na rukách a nohách, ušné lalôčiky či nos. Všeobecne aj celá tvár, kde je koža najjemnejšia. Profesor Arenberger preto pacientom radí chrániť si v mrazoch tvár šálom a pokiaľ možno von nechodiť. „Je lepšie nebyť priveľa v mrazivom prostredí, pretože skôr či neskôr každá vrstva začne prepúšťať chlad,“ vysvetlil.
V mrazoch by si človek mal premazávať kožu mastnými krémami. Hydratačné krémy sú nevhodné, voda zhoršuje nepriaznivý efekt chladu. Vonku treba pri lyžovaní premazávať pokožku krémom raz za dve hodiny, podobne ako sú na to ľudia zvyknutí pri ochrane pred slnkom v lete.
Liečba omrzlín sa líši podľa stupňa. Pokiaľ ide len o začervenanie, teda prvý stupeň, stačia krémy, ktoré tlmia zápal a prípadne zmenšia opuch. Keď ide o omrzliny závažnejšie, keď sa utvorili „príškvary“ a koža odumiera, je nutné odumretú časť odstrániť, zakryť miesto transplantátom a držať všetko v čistom aseptickom prostredí.
Liečba je dlhodobá a musí ju sledovať lekár.