Naši slovenskí predkovia ju poznali tiež – usušený čakankový koreň sa zalial, prípadne zmiešal s inými kávovinami a nápoj dostal názov „cigorka“. Niektorí nad ňou ohŕňali nosom, každopádne v porovnaní s tradičnou kávou (ktorej bola náhradou), bola zdravšia, lebo upravovala trávenie. Naši starí rodičia poznali čakanku aj pod názvom „korenie svätého Petra“.
Je opradená viacerými povesťami. Napríklad ak v dávnej minulosti dievča chcelo, aby k nej prišiel milý, muselo na Veľký piatok vykopať čakanku zo zeme. Avšak koreňa sa nesmelo dotknúť rukami, muselo si pomôcť napríklad šatkou.
Ako zelenina je však u nás stále pomerne neznáma. Nepochopiteľné je to z dôvodu, že je ľahko dostupná (sa sa kúpiť v obchode) a obsahuje veľa vzácnych vitamínov. Avšak, pravdou je, že sa nezískava jednoducho. Potrebuje tmu, piesok a rašelinu, v takýchto podmienkach a v zimnom období sa môžu objaviť dužnaté biele puky – biele, pretože im chýba svetlo. Najdôvernejšie ju poznajú Belgičania, Holanďania a Angličania. Im chutí najviac v studených šalátoch – ovocných aj zeleninových.
Mnohých od jej kúpy odrádza práve jej horkastá povesť. Tá je však len mierna. A ak stále prekáža, dá sa pripraviť na mnoho spôsobov, aby sa jej horkosť potlačila – napríklad, ak sa skombinuje so sladkým ovocím (hruška, banán, pomaranč, kivi), uvarí sa alebo zapečie s mäsom.
O tom, že je zdraviu prospešná, svedčí rad vitamínov a minerálov, ktoré obsahuje. V pukoch sa nachádza vitamín C, karotén, fosfor, vápnik, horčík a železo.
Biele čakankové puky obsahujú veľa vlákniny. Ich konzumáciou sa upraví trávenie, čakanka chráni pred rakovinou hrubého čreva (detoxikuje ho) a pred srdcovým infarktom, znižuje tiež cholesterol, vysoký krvný tlak a upravuje stolicu.
V minulosti sa používala ako liek pri ochoreniach obličiek a pečene a šťavou z koreňa sa z tela vyháňali škrkavky.