V Štokholme sa tento rok v zime denné teploty pravidelne pohybovali okolo mínus päť stupňov Celzia, vonku však stále bolo možné vidieť kočíky s deťmi, ktoré ich rodičia nechali, aby si zdriemli. Pri prechádzkach po zasneženom meste tak človek narazí na kočíky postávajúce jeden vedľa druhého pred kaviarňami, kde si rodičia usrkávajú latté. A ak je človek na návšteve a jeho dieťa začne byť ospalé, je možné, že hostitelia mu namiesto spálne ponúknu záhradu alebo balkón.
„Myslím si, že je pre nich dobré, keď sú na čerstvom vzduchu čo najskôr,“ hovorí Lisa Mardonová, matka troch detí zo Štokholmu. „Hlavne teraz v zime, keď je okolo veľa chorôb … deti sú potom zdravšie“. Jej najmladší potomok Alfred má dva roky a Lisa ho necháva spať vonku pol hodinu denne. Keď bol menší, spal tam dvakrát denne.
O poslednú módu pritom nejde. Lisina matka Gunilla (61) hovorí, že keď bola Lisa malá, robila to isté. Lisinho otca Petera zase jeho matka dávala spať von v 50-tych rokoch minulého storočia. Doma ho nechávala, len keď teplota klesla pod mínus desať.
Spať deti vonku necháva v súčasnosti väčšina švédskych stredísk dennej starostlivosti. V škôlke Förskolan Orren u Štokholme spia vonku všetky deti do troch rokov. „Keď teplota klesne na mínus 15, vždycky kočíky prikrývame dekami,“ hovorí jej riaditeľka Britt Marie Carlzonová. „Vlani tu bolo pár dní, keď bolo 20 pod nulou. Keď deti spali, vzali sme na nejakú dobu kočíky dovnútra, väčšinu času ale strávili vonku,“ dodáva.
Podľa teórie podporujúce spánok vonku majú deti vystavené čerstvému vzduchu – či v lete alebo uprostred zimy – väčšiu nádej, že nedostanú kašeľ alebo nádchu. A byť celý deň v jedinej miestnosti s 30 ďalšími deťmi im neprinesie nič dobré.
Mnoho rodičov tiež tvrdí, že ich deti vonku spia lepšie a dlhšiu dobu. Dať si šlofíka na čerstvom vzduchu je obľúbené vo všetkých severských krajinách – aj jedna fínska výskumníčka tvrdí, že má na základe prieskumu medzi rodičmi dôkazy, ktoré to podporujú.
„Deti spia vonku zjavne dlhšie,“ konštatuje Marjo Tourulová. Kým v miestnosti cez deň zaspali na hodinu až dve, vonku to bolo pol až tri hodiny. „Dĺžku spánku pravdepodobne mohlo predĺžiť obmedzenie pohybu kvôli oblečeniu a chladné vonkajšie prostredie, v ktorom je možné dieťa zavinúť, bez toho, aby sa prehrialo,“ hovorí.
Podľa jej výskumu je mínus päť najlepšie teplota pre malé zdriemnutie na čerstvom vzduchu, aj keď niektorí rodičia, s ktorými hovorila, dávajú deti von dokonca pri mínus 30.
Ďalším veľkým obhajcom spánku pod holým nebom je šéf jednej zo skupín materských škôl Ur och Skur Martin Järnström, ktorý ale zdôrazňuje, že dieťa musí byť aj cez chladné počasie v teple. „Je veľmi dôležité, aby deti mali vlnu čo najviac pri tele, mali teplé oblečenie a teplý fusak,“ hovorí.