Alergológ a imunológ, doc. Martin Hrubiško z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave pripomenul, že okrem génov, ktoré dieťa dostane do vienka, aj životospráva matky, najmä počas prvých troch mesiacov gravidity, má vplyv na to, či dieťa bude mať alergiu.
Hypoalergénna diéta?
Počas tehotenstva by mala budúca matka dbať na správnu životosprávu. Jej strava by mala byť pravidelná (päťkrát denne v menších porciách) a bohatá – nič nevynechávať, resp. nedržať akúkoľvek diétu. Ani hypoalergénnu, ktorú odporúčali lekári gravidným ženám v minulosti a ktorej cieľom bolo nevystavovať dieťa alergénom. Zakazovala rôzne potenciálne alergény, napríklad orechy a ryby. Ukázalo sa však, že nie je účinná a pokles alergií v populácii nepriniesla. Skôr naopak.
„Dnes vieme, že alergény prechádzajú do plodovej vody zo stravy matky. Ak tehotenstvo prebieha normálne, tak už počas tohto obdobia sa plodu štartuje reakcia, tzv. imunologická tolerancia. Keď dieťa počas gravidity ochránime pred alergénmi, neskôr počas života sa s nimi skôr či neskôr stretne. Tento prípad je ešte horší, lebo pre organizmus znamená šok,“ povedal alergológ Hrubiško. K zdravej životospráve, na ktorú by matka nemala zabúdať, patrí aj dostatok spánku (osem hodín) a pohybu.
Fajčenie
Fajčenie sa považuje za jeden z rizikových faktorov pre vznik alergie. Najideálnejšie je, ak žena-fajčiarka prestane s týmto zlozvykom ešte pred počatím. Ale nestačí, že sama nefajčí, nemala by sa pohybovať ani v zafajčenom prostredí.
Aj pasívne fajčenie má totiž významný vplyv na vznik alergií u potomka. Deti fajčiarok majú častejšie astmu, a v prvých rokoch života zvýšenú náchylnosť na respiračné virózy v porovnaní s deťmi nefajčiarok.
Dojčenie
Dojčenie chráni pred alergiami. Dôležité je, aby matka dojčila prvých šesť mesiacov. „Neexistujú dôkazy o tom, že dlhšie ako šesťmesačné dojčenie má z pohľadu alergií význam, no prvých šesť mesiacov ho jednoznačne má,“ tvrdí alergológ Hrubiško a dopĺňa, že počas prvých štyroch mesicov by malo ísť o tzv. „výlučné dojčenie“. Bez príkrmov, najmä mliečnych.
„Často sa stretávame s tým, že matka dojčí, hoci aj rok či dlhšie, no po šiestich týždňoch má pocit, že bábätko je hladné a ona má málo mlieka, tak mu občas prirobí nejaké to umelé. V takomto prípade je ochranný efekt dojčenia "v čudu“. Dieťaťa sa stretlo s cudzorodou kravskou bielkovinou, ktorá je nevhodným podnetom."
Mesiace medzi štvrtým a šiestym sa nazývajú ako tzv. tolerančné okienko. Počas nich by sa už malo dieťa, naďalej dojčené, stretnúť so základnými zložkami ľudskej výživy.
Martin Hrubiško: „Začneme postupne pridávať, na poradí až tak nezáleží. Kurací vývar, zeleninový vývar, ovocnú kašu, detskú výživu… Ale všimnite si, že nemenujem nič, čo má spoločné s mliekom. Mlieko má od mamy. Po šiestom mesiaci už začíname jednotlivé potraviny postupne kombinovať a dojčenie môže ísť postupne do stratena. Možno ho ukončiť počas šiesteho alebo siedmeho mesiaca, najneskôr ôsmeho.“
Alergológ odporúča nepodávať kravské, kozie či sójové mlieko (cudzorodú bielkovinu) dieťaťu skôr ako po prvom roku.