„Bežný vysoký krvný tlak pozná takmer každý. V prípade pľúcnej hypertenzie postihuje vysoký tlak len pľúcne tepny,“ vysvetľuje MUDr. Milan Luknár z Centra pre pľúcnu artériovú hypertenziu pri Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Nie vždy vedia odborníci zistiť, prečo ochorenie vzniká. Jestvuje aj idiopatická pľúcna hypertenzia, kde je príčina vzniku neznáma. „Čas od prvých príznakov ochorenia až do určenia diagnózy je priemerne 2,8 roka,“ tvrdí doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
„Diagnostikuje sa neskoro, pretože sa často skrýva za inými ochoreniami a jednoznačne určiť diagnózu nie je jednoduché.“ Po mnohých vyšetreniach až katéter, ktorý odmeria krvný tlak priamo v pľúcnej tepne, dá definitívnu odpoveď, či v prípade konkrétneho pacienta ide naozaj o toto ochorenie so zlou prognózou.
„Z neliečených pacientov polovica zomrie za 2,8 roka, čo je štatistika porovnateľná s najhoršími onkologickými ochoreniami,“ dodáva doc. Goncalvesová. Ochorenie vedie k zlyhávaniu srdca, konkrétne jeho pravej komory. Dnes však už lekári, našťastie, vedia zlepšiť osud chorého a majú k dispozícii aj lieky na zmiernenie ťažkostí, zabránenie zhoršenia stavu a na predĺženie života. Chorobu však, bohužiaľ, vyliečiť nemožno.
Pacientom, ktorí sa dostanú až do kritického stavu, môže zachrániť život transplantácia pľúc. Aj predsedníčka Združenia pacientov s pľúcnou hypertenziou Iveta Makovníková je pol roka po transplantácii, doslova sa narodila po druhýkrát.
„Transplantácie pľúc sa vykonávajú vo Viedni, priemerná čakacia doba je 5–8 mesiacov,“ hovorí MUDr. Marta Hájková, CSc, primárka Kliniky pneumológie a ftizeológie SZÚ. „Na Slovensku momentálne na takúto transplantáciu čaká 5 pacientov, najčastejšie však trpia pľúcnymi fibrózami, potom cystickou fibrózou, pľúcna hypertenzia je na treťom mieste.“
„Po transplantácii som sa znova učila jesť, hovoriť, chodiť,“ spomína dnes Iveta Makovníková, ktorá so svojou diagnózou sedem rokov vydržala na liečbe, neskôr sa jej však prudko zhoršil stav. Na nové pľúca čakala 4 mesiace, čo je pre pacienta v kritickom stave veľmi dlhý čas.
„Ak som však predtým pešo neprešla ani 20 metrov a neobstála ani 15 minút pri sporáku, dnes po meste pochodujem minimálne 5 km denne a nemám problém ani do schodov!“ Chytila druhý dych.