Napríklad vďaka hlbokému dýchaniu možno docieliť pohodu mysle, tela a duše. Podobne ako pomáha cvičenie najúčinnejšie vtedy, ak je pravidelné, rovnako je to aj s dýchaním. Pocit pohody si privoláte predstavou, že s každým výdychom od vás odchádza kúsok z vášho obrovského problému. (Problém si možno predstavovať ako koláč alebo čokoľvek iné – a riadene dýchať dovtedy, kým sa celý „nezje“, nespáli alebo nevyparí).
Keď cítime vzrušenie alebo sme nahnevaní, naše dýchanie je krátke, plytké a nepravidelné. V opačnom prípade (prežívanie pozitívnych emócií) dýchame pravidelne a zhlboka. Vtedy prúdi vzduch hlboko do pľúc.
Ak sa chcete upokojiť, najlepšie to dokážete práve tzv. brušným dýchaním. Vzduch pri ňom preniká do najhlbších častí pľúc. Brušným sa nazýva preto, že stláča bránicu a vytláča brucho. Pravidelné brušné cvičenie dáva stály pocit rovnováhy a pokoja.
Svoje dýchanie kontrolujte vždy, keď vám to napadne. Najideálnejšie je dýchať zhlboka vždy. To, však, pravdaže nejde, keďže dýchanie nemôžeme sledovať a ovplyvňujú ho nekontrolovateľné emócie. Každopádne, len hlboké dýchanie zlepšuje zdravie a prináša uvoľnenie.
Na význam pravidelného kontrolovaného dýchania kladie dôraz aj joga. Tá pozná aj tzv. pránické dýchanie. Ide o brušné dýchanie spojené s fantáziou. Treba si pri ňom prestavovať, že energia (prána) vyživuje každú čiastočku nášho tela. Možno si ju predstavovať aj inak, napríklad farebne. A prijímať ju všetkým.
Predstavivosť sa dá uplatniť aj pri bolesti. Keď zhlboka dýchate, myslite na časť tela, ktorá vás bolí alebo tlačí. Vsugerujte si, že do tejto časti tela akoby dýchate, čím bolesť z miesta vyháňate (výdychom).
Dýchanie skvalitníte aj vtedy, ak po nádychu dych na chvíľu zadržíte. Vydýchnete a pri výdychu dych opäť na chvíľu zadržíte. Nádych má priniesť energiu, zadržanie dychu voľný tok energie a výdych uvoľnenie. Dbajte na výdych. Mal by byť raz taký dlhý ako nádych. A k tomu pokojný a pomalý.