Kliešťom niektorí ľudia „chutia“ viac a iní menej? Čím to je?
Štatistika hovorí, že asi 20 percent ľudí kliešť nenapadne, jednoducho im „nechutí“, lepšie povedané „nevonia“, pretože sa na nich ani neprichytí, resp. hneď odpadne. Na druhej strane je asi 10 až 15 percent ľudí, ktorých každý rok napadne aspoň jeden kliešť. Príčiny tohto javu celkom nepoznáme, no pozitívny účinok na kliešte má tepelné vyžarovanie tela, vydychovaný vzduch a zrejme aj pot a kyslosť kože. Napríklad ľudia so studenými rukami a nohami sú napádaní zriedkavejšie.
Prichádza s jarou čas kliešťov?
S istotou môžeme povedať, že „čas“ kliešťov už nastal, aj keď nie na celom Slovensku a nie všetkých druhov. V plnej sezóne je aktivita dvoch druhov kliešťov tzv. pijakov, odborne nazývaných dermacentory. Sú to naše najväčšie kliešte s hnedo-bielou pigmentovou kresbou na chrtovej strane, preto ich niekde nazývajú aj „maskáčové“. Vyskytujú sa na celom južnom Slovensku. Pijak lužný najmä v lužných lesoch okolo Dunaja, Ipľa, Moravy, v blízkosti riek na Východoslovenskej nížine. Ten druhý je pijak stepný a obýva suché oblasti s krovitou vegetáciou v Slovenskom krase, na Krupinskej planine a ďalších suchších miestach južného Slovenska. Ich čas, keď na vegetácii číhajú na svojich hostiteľov, nastal odchodom mrazov a roztopením snehu. Vrchol dosiahne v apríli, koncom mája sa odoberú na letný spánok. Opäť sa objavia v septembri a vydržia do príchodu mrazov a napadnutia snehu. Pijak lužný je nebezpečný pre psy, na ktoré prenáša jednobunkového parazita červených krviniek, babéziu psiu, a vyvoláva u nich chorobu babeziózu. Podľa príznakov sa nazýva aj krvomočenie. Postihnuté a neliečené psy zväčša uhynú. Pijak stepný nie je až taký nebezpečný, ale aj on je prenášačom niektorých vírusových a bakteriálnych ochorení, ktoré sú na Slovensku zriedkavé.
Aký je najznámejší kliešť?
V týchto dňoch sa prebúdza kliešť obyčajný. Je to typický lesný kliešť, no postačia mu aj malé hájiky, vetrolamy, zvyšky pôvodnej vegetácie, ktorá poskytuje tieň a úkryt pre kliešte a ich hostiteľov. Tento kliešť je zodpovedný najmä za kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu u ľudí. Prebudí ho teplota vzduchu nad 7 stupňov Celzia. Na južnom Slovensku sa už objavil, v horských kotlinách karpatskej oblasti sa jeho „nástup" oneskoruje o 2 až 4 týždne a v plnej aktivite bude od mája do konca júla. Keď odznejú „medardovské kvapky“ a začne sa suché a teplé obdobie, jeho aktivita sa oslabí a postupne sa počet na vegetácii bude znižovať. No pretrvá až do konca októbra až novembra.
Má ich výskyt vzrastajúcu tendenciu?
Rozhodne áno. Zväčšuje sa ich areál rozšírenia. Pijak lužný sa šíri údoliami riek Váhu, Hrona, Ipľa, Laborca či Hornádu do kotlín na sever a nájdeme ho už v Trenčíne, Lučenci, Michalovciach či Košiciach. Kliešť obyčajný sa posúva do vyšších nadmorských výšok a v lete ho nájdeme v lesoch už aj v tatranskej oblasti do 1 000 až 1 200 m n.m., pred 20 až 30 rokmi ich tam ani nepoznali. Zároveň sa predlžuje ich obdobie aktivity na jar a v jeseni a čo je veľmi dôležité, zostávajú aktívne aj cez letné obdobie, čím sa výrazne zvyšuje kontakt človeka s nimi v čase letných prázdnin. To sa prejavuje nárastom počtu ochorení ľudí kliešťovou encefalitídou a lymskou boreliózou.
Prenikli už aj do mestských parkov. Prečo?
Kliešť pre svoju existenciu potrebuje splnenie dvoch podmienok. Dostatok hostiteľov, ktorí poskytujú krv pre jeho tri vývinové štádiá, a teplé a vlhké prostredie. Vývin kliešťa od larvičky vyliahnutej z vajíčka po dospelého kliešťa, keď plne napitá a oplodnená samička znesie okolo 2-tisíc vajíčok, trvá 2 až 3 roky. Takmer 99 percent tohto času strávi vo vonkajšom prostredí a len niekoľko dní na svojom hostiteľovi, keď cicia krv. Tej sa musí napiť trikrát. Prvýkrát ako drobulinká larvička, ktorá sa asi o mesiac zmení v pôde, lesnej hrabanke alebo v tráve na o niečo väčšiu nymfu. Tá sa musí opäť dostať na druhého hostiteľa a po troch-štyroch dňoch cicania krvi odpadne do pôdy a zmení sa na dospelého kliešťa, a to buď samičku, alebo samčeka. Samička sa opäť musí napiť krvi na treťom hostiteľovi a po odpadnutí do vlhkej pôdy vyloží vajíčka a uhynie. Aj samček po oplodnení samičky uhynie. Tým sa život kliešťa končí. Tieto podmienky ideálne umožňujú lesné oblasti. Poskytujú jednak dostatok hostiteľov, ako aj vhodnú lesnú hrabanku z opadaného lístia. Sucho je jeho najväčší nepriateľ, aj keď pijak stepný je proti suchu dosť odolný. Ak sa v mestách s väčšími parkami zachová aspoň časť pôvodnej stromovej listnatej vegetácie, kde zostáva opadané lístie v tieni pod korunami stromov alebo pásov krovia, poskytuje to najmä v jarnom teplom a ešte vlhkom období dobré podmienky na existenciu kliešťov. Hostiteľmi sú najmä mestské zvieratá a vtáctvo, ako sú ježe, veveričky, drozdy, ale aj túlavé mačky a psy.
Kde sú oblasti s najväčším výskytom chorôb prenášaných kliešťami?
Pre obe vyššie spomenuté choroby je najčastejším miestom výskytu stredné Považie, Trenčiansky kraj, najmä okresy od Púchova po Trnavu. Potom Nitriansky a Košický kraj. Mierne stúpa počet ochorení ľudí aj v severných okresoch v chladnejšom pásme, v Žilinskom a Prešovskom kraji. Aj juh Banskobystrického kraja je miestom častejšieho výskytu týchto ochorení.
Sú prenášačmi viacerých chorôb. Ktorá je najnebezpečnejšia?
Na Slovensku a v strednej Európe sú najzávažnejšie dve choroby, kliešťový zápal mozgu a miechy, tzv. kliešťová meningoencefalitída a lymská borelióza. Tú prvú, skrátene kliešťovú encefalitídu spôsobuje vírus, ktorý sa prenáša kliešťom a surovým mliekom infikovaných domácich zvierat (kôz, oviec, kráv). Zdôrazňujem surovým, neprevareným, nepasterizovaným. Ročne na Slovensku ochorie asi sto ľudí. Choroba má u nás zväčša mierny priebeh, aj tak sa však pacient asi po dvoch týždňoch od infekcie ocitne na 2 až 3 týždne v nemocnici a ak všetko dobre prebehne, tak po ďalšom mesiaci-dvoch sa vráti do práce. No môžu sa objaviť komplikácie a pacient skončí s obrnami rúk, nôh, lícneho nervu alebo inými neurologickými problémami. Úmrtia sú ojedinelé, okolo 1 % postihnutých ľudí. Lymská borelióza je bakteriálna choroba a prejavuje sa širokým spektrom príznakov, kožných, pohybových (zápaly kĺbov, najmä kolena), nervových, očných a srdcových a iných, ktoré sa objavia od niekoľkých málo dní po napadnutí kliešťom po mesiace až roky. Na lymskú boreliózu sa neumiera, no následky môžu byť rôzne a dlhodobé.
Ako sa máme pred kliešťami chrániť?
Pomocou repelentov, špeciálnych prípravkov pre zvieratá, napr. protikliešťové obojky, kvapky na kožu, šampóny, spreje a podobne. Pomôžu dlhé nohavice. No najdôležitejšia je prehliadka tela po každom návrate z lesa alebo miest s výskytom kliešťov.
Pomôže ako prevencia očkovanie?
Preventívne očkovanie máme v súčasnosti len proti kliešťovej encefalitíde. Je to jediná účinná ochrana pred touto chorobou, pretože proti nej neexistujú účinné lieky. Plná imunita sa dosiahne až po tretej dávke. Na očkovanie nikdy nie je neskoro, no teraz je ten najvyšší čas, keď sa do príchodu plnej sezóny kliešťov vytvorí dostatočná imunita už po druhej dávke. Vakcína sa vydáva v lekárňach na lekársky predpis obvodného lekára za úhradu. Toto očkovanie nechráni proti kliešťom ako takým ani proti lymskej borelióze. Proti lymskej borelióze ľudí sa očkovacia látka vyvíja, no zatiaľ je na trhu len vakcína pre psy.
Ak kliešťa včas a správne z tela odstránime, nemusíme sa obávať prípadných ochorení?
Riziko prenosu pôvodcov chorôb sa zvyšuje s dobou, počas ktorej bol kliešť prisatý na tele človeka i zvieraťa. No je to rôzne pri kliešťovej encefalitíde a lymskej borelióze. Vírus encefalitídy sa prenesie už v prvých hodinách cicania kliešťa, pretože vírus je v infikovanom kliešťovi prítomný v slinách, ktoré kliešť pri cicaní krvi sústavne vpúšťa do rany. Zabraňuje tým zrážaniu krvi a súčasne tlmí imunitné reakcie hostiteľa proti kliešťovi. No infikovaných kliešťov vírusom je málo, rádovo promile, jeden z tisíc. Pri lymskej borelióze sú pôvodcom baktérie, ktoré sídlia v čreve infikovaného kliešťa. Ak sa kliešť napije určitého množstva krvi, tak baktérie sa pomnožia najprv v čreve, potom preniknú do buniek čreva, z nich do telovej dutiny a až potom sa dostávajú do slinných žliaz a slín kliešťa. Tento „pochod“ borélií trvá 24 až 48 hodín. Aj keď je kliešť infikovaný, nebezpečný sa stáva až na druhý či tretí deň po prisatí, ale neplatí to úplne. Sú známe ojedinelé infekcie už po niekoľkých hodinách od prisatia. No je potrebné zdôrazniť, že počet infikovaných kliešťov je vysoký, bežne 10 až 20 %, miestami aj viac. To znamená, že takmer každý piaty kliešť môže byť nebezpečný pre prenos lymskej boreliózy. Počet ochorení u ľudí presahuje tisíc ročne.