Typickým príkladom nepovinného očkovania je očkovanie proti chrípke, ktoré sa stáva aktuálnym vždy na jeseň. Teraz, pred obdobím dovoleniek, sa zas „dostávajú k slovu“ cestovateľské vakcíny. Aké nepovinné očkovania sú v súčasnosti k dispozícii? Vyznáte sa v injekciách?
Očkovanie možno definovať ako podanie očkovacej látky, vakcíny, do organizmu, ktorý si následne vytvorí imunitnú odpoveď bez toho, aby ochorel. Je to proces, pri ktorom sa do svalu alebo pod kožu vpichnú mŕtve či upravené mikroorganizmy (vírusy alebo baktérie), ktoré následne vyvolajú požadovanú reakciu imunitného systému tela. Výsledkom vakcinácie by teda malo byť vytvorenie špecifických protilátok ešte skôr, ako sa do tela dostanú baktérie alebo vírusy spôsobujúce konkrétne ochorenie.
Vzhľadom na to, že rôznych druhov očkovaní – ale aj pochybností okolo očkovania – stále pribúda, rozumný človek, najmä rodič, zodpovedne zvažuje každú injekciu navyše. Mal by mu v tom pomôcť lekár: Aké je riziko ochorenia? Aká je šanca prekonania choroby bez komplikácií? Nie je výhodnejšie získať v konkrétnom prípade radšej prirodzenú imunitu (napr. prekonaním ovčích kiahní)? Urobiť tzv. informované rozhodnutie často nie je jednoduché.
Ihla verzus kvapky na jazyk
Takmer všetky vakcíny sa vpravujú pod kožu alebo do svalu – iba tak je ich účinok dostatočný. V minulosti sa povinná živá vakcína oslabeného vírusu proti prenosnej detskej obrne podávala na lyžičke, to však už dnes neplatí. Jedinou vakcínou, ktorá sa ešte podáva v kvapkách, je očkovanie proti rotavírusom, živá neinfekčná vakcína vytvárajúca imunitu v črevnom systéme, ktorá sa podáva dojčatám počas prvých 6 mesiacov života ako očkovanie na žiadosť rodiča. Medzi orálne vakcíny patrí aj vakcína proti cholere – odporúča sa len pri pracovných pobytoch v oblasti epidemického výskytu cholery.
Bez pichnutia sa teda, bohužiaľ, očkovať vo väčšine prípadov nedá. Vpichov musí byť dokonca často viac, pretože na dosiahnutie dostatočnej ochrany len málokedy stačí jedno podanie vakcíny. Prvá dávka očkovacej látky obyčajne „upozorní“ imunitný systém na svoju prítomnosť, naštartuje ho. Odpoveď na druhú dávku je už výrazná a spravidla účinne chráni. Ak sa s odstupom času podá ďalšia, tzv. posilňovacia (booster) dávka, vakcína zabezpečí dlhodobú ochranu.
Ak začne ochrana po rokoch klesať, stačí jedna posilňovacia dávka a ochrana sa vracia. Napríklad pri očkovaní proti hepatitíde typu A a B sa zistilo, že vakcinácia zabezpečí podľa všetkého celoživotnú imunitu. Preočkovanie proti kliešťovému zápalu mozgových blán sa však odporúča už po troch rokoch. Naproti tomu očkovanie proti chrípke sa odporúča opakovať každý rok, tam je však dôvodom fakt, že vírus chrípky stále mutuje a očkovacie látky treba každoročne aktualizovať.