Podľa výživového poradcu Mgr. Vlastimila Chadima z Brna možno súčasný jedálniček minimálne tretiny populácie charakterizovať ako monotónny a nevyvážený. Prevažujú nutrične menej kvalitné potraviny v podobe bieleho pečiva, sušienok, oplátok či údenín a hodnotné pokrmy často nahrádzajú jedlá typu fast food. Spotreba biologicky hodnotných potravín ako ovocie, zelenina, strukoviny či ryby je nedostatočná, prísun stravy je často nárazový a nepravidelný. Mgr. Chadim prednášal ako pozvaný hosť na tému alternatívnych výživových postupov na bratislavskej konferencii Aby šport nebolel, ktorej výstupy boli určené predovšetkým športovej verejnosti. Táto charakteristika však platí aj pre bežnú populáciu, dokonca by sa dalo povedať, že sa jej týka ešte väčšmi.
Čo nám chýba a čo obmedziť
„Z výživového hľadiska je náš energetický príjem často väčší, ako sú požiadavky tela,“ tvrdí Vlastimil Chadim. Nič nové pod slnkom. Strava obsahuje nadmerné množstvo tukov, najmä s obsahom nasýtených mastných kyselín. Zvýšený je tiež prísun transmastných kyselín. Naopak, omega-3 nasýtené kyseliny nám chýbajú.
Prevažujúcim zdrojom sacharidov sú rafinované potraviny s vysokým podielom bielej múky, jednoduchých cukrov a nedostatkom vlákniny. Zdrojom bielkovín sú menej kvalitné živočíšne potraviny s vyšším podielom tukov a cholesterolu. Vo zvýšenej miere prijímame sodík či chloridy (v kuchynskej soli), naopak, prísun vápnika, horčíka, draslíka, zinku a železa je nedostatočný. „V strave možno nájsť nedostatky aj v obsahu vitamínov C, D, E, betakaroténu a kyseliny listovej, antioxidantov a ďalších fytonutrientov,“ konštatuje Mgr. Chadim.
Samostatnou kapitolou je príjem tekutín. Ten niekedy hraničí so stavom dehydratácie organizmu.
Spôsob výživy formuje mnoho faktorov
Spôsob výživy človeka sa formuje pod vplyvom rôznych vonkajších a vnútorných faktorov. Patria sem geografické či klimatické podmienky, životná úroveň, etnická príslušnosť, náboženstvo, rodina, vplyv lekárskych odporúčaní, médií či módnych trendov. Závisí aj od veku, pohlavia, miery fyzickej aktivity, životnej filozofie či dokonca ekologického cítenia. Vieme, že inak sa stravujú, povedzme, obyvatelia Indie a Európania či Japonci, dokonca aj v rámci jednotlivých štátov možno nájsť pomerne veľké rozdiely. Moslimovia nejedia bravčové mäso, hinduisti zas hovädzinu, zdravšie sa vo všeobecnosti stravujú ženy, matky s malými deťmi, športovci, ľudia so zdravotnými problémami atď.
Spôsoby výživy, ktoré sa odlišujú od normálu pre danú spoločnosť, môžeme označiť ako „alternatívne“. Alternatívny výživový smer v danej populácii praktizuje len malá časť spoločnosti, ide doslova o niekoľko percent obyvateľstva. Veľmi často ide o ľudí, ktorí sa snažia viesť zdravý životný štýl a zároveň rekreačne športujú. Patria sem vegetariánstvo a jeho základné i prechodné formy, vitariánstvo, makrobiotika, delená strava, výživa podľa krvných skupín, paleolitická strava či nutričná genomika. Každá má svoje pozitíva, ale aj negatíva.