"Srdce pumpuje krv cez cievy, a tým vytvára určitý tlak. Bez tlaku by krv nemohla v tele obiehať, bez cirkulácie by orgány nedostávali prísun kyslíka a výživu, ktoré potrebujú pre svoju činnosť. Krvný tlak zabezpečuje, že krv sa dostane do všetkých častí tela. Pri prečerpávaní krvi sa cievy rozširujú, pričom stupeň rozšírenia závisí od toho, koľko sily srdce vynakladá na vypudenie krvi do cievneho systému,“ hovorí docent Gabriel Kamenský.
„Za pokojových podmienok srdce udiera približne 60– až 80-krát za minútu. Krvný tlak stúpa pri kontrakcii srdcového svalu a klesá v pokojovej fáze, keď relaxuje.“ Tlak krvi sa mení z minúty na minútu so zmenami polohy tela, pri cvičení, pri zmene počasia, pri spánku, pri stresových situáciách a podobne. Je to teda dynamická veličina.
„Ak je človek zdravý, cievy má pružné. S narastajúcim vekom sa cievy stávajú tuhšími, menej elastickými, do ich stien sa ukladajú najmä cholesterolové a vápnikové čiastočky, ktoré ich priesvit postupne zužujú, až môže dôjsť k takému zúženiu, ktoré môže mať za následok mozgovú porážku, srdcový infarkt alebo aj náhlu smrť,“ dodal.
Zvýšený tlak krvi nemávame iba vtedy, ak sme v strese alebo máme vážne psychické problémy. "Nie je zriedkavosťou mať aj veľmi vysoký tlak krvi a vôbec o tom nevieme. Aj preto hypertenziu nazývame tichým zabijakom,“ upozornil.
"Hypertenzia je veľmi častý a súčasne aj závažný zdravotný problém. Jej výskyt na Slovensku patrí medzi najvyššie spomedzi všetkých okolitých krajín, odhaduje sa až na 42 %, pričom u osôb nad 60 rokov ju má viac ako 65 % ľudí.“ Ešte väčším problémom je fakt, že na Slovensku je nielen nedostatočne liečená, ale navyše veľké percento ľudí neužíva vôbec žiadnu liečbu, či už o svojom vysokom tlaku vie, alebo nie. "Na vysoký tlak sa adekvátne lieči len asi 20 % Slovákov,“ varuje docent Kamenský.
Rizikové faktory, ktoré vieme ovplyvniť:
- obezita, prisáľanie stravy, nadmerný príjem alkoholu, nedostatok pohybu, nadmerný stres
Rizikové faktory, ktoré nevieme ovplyvniť:
- rasa (africkí Američania mávajú hypertenziu častejšie), genetická predispozícia (osoby s pozitívnou rodinnou predispozíciou majú vyššiu šancu, že budú mať hypertenziu), vyšší vek (vo všeobecnosti platí, že čím je človek starší, tým má väčšiu šancu, že bude mať hypertenziu. Kým u mužov vzniká hypertenzia už vo veku 35 – 50 rokov, u žien vzniká väčšinou až po menopauze).
Ako si správne odmerať tlak krvi?
- pred meraním krvného tlaku je potrebné sedieť v pokoji niekoľko minút v tichej miestnosti
- pre použitie v domácnosti sa odporúčajú certifikované tlakomery, pričom zápästné sú menej spoľahlivé (vhodné u veľmi obéznych osôb, kde je meranie na ramene problematické)
- vždy ho treba merať dvakrát s časovým intervalom 1 až 2 minút, prípadne aj tretíkrát, ak sú prvé dve merania veľmi rozdielne
- merania sú vhodné ráno a večer, pred užitím liekov a vždy pri ťažkostiach, ktoré môžu vzniknúť z vysokých hodnôt tlaku krvi
- treba dbať na to, aby manžeta bola umiestnená v úrovni srdca
- pri prvom meraní je vhodné zmerať tlak na oboch ramenách, aby sa zistil prípadný rozdiel pri periférnom postihnutí ciev. Následne by sme ho mali merať na tom ramene, kde sme namerali vyššie hodnoty
- u starších ľudí, diabetikov a tých, ktorí mávajú sklon k nízkym hodnotám tlaku krvi, je vhodné zmerať ho aj postojačky, pretože po postavení môže tlak nadmerne poklesnúť
- pri meraní si všímame aj pulzovú frekvenciu, ktorej optimálna hodnota by mala byť medzi 60 až 70/min.
Ako zistím, že mám vysoký tlak?
o hypertenzii hovoríme iba vtedy, ak zvýšené hodnoty tlaku krvi sú namerané opakovane minimálne pri dvoch rôznych vyšetreniach s odstupom aspoň jedného týždňa. Výnimkou sú stavy, ak je tlak krvi veľmi vysoký (napr. 180 mmHg) alebo ak sa preukáže prítomnosť orgánového poškodenia v dôsledku vysokého krvného tlaku (poškodenie očí, obličiek a/alebo srdca). V týchto prípadoch je potrebné začať farmakologickú liečbu čo najskôr