Podľa posledných dostupných údajov je na Slovensku v ambulanciách pľúcnych lekárov evidovaných takmer 101-tisíc pacientov. V ambulanciách klinických alergológov a imunológov je evidovaných zhruba 280-tisíc astmatikov. „Podľa mojich skúseností niektorí ľudia toto ochorenie vnímajú takmer ako diagnózu rakoviny. Astmy sa však treba báť vtedy, ak sa nelieči,“ hovorí doc. MUDr. Martin Hrubiško, PhD., primár oddelenia klinickej imunológie a alergológie OÚSA z Bratislavy.
„Je to pestré ochorenie skrývajúce viacero foriem: ľahká, občasná, dokonca až život ohrozujúca. Prirovnal by som ju k žene – nikdy jej celkom nerozumiete. Na pohľad ľahká astma sa môže stať ťažko liečiteľnou, keď bez väčšieho efektu vyskúšam niekoľko možností terapie. Naopak – príde ťažko chorý pacient, ktorý veľmi dobre zareaguje na liečbu a onedlho je v poriadku.“ Odborníci zdôrazňujú, že astmatik môže mať normálne, dokonca nadnormálne hodnoty spirometrie, najmä ak ide o športovca, ktorý si cvičením zvýšil vitálnu kapacitu pľúc.
„Človek nesmie spanikáriť,“ hovorí o záchvate astmy pani Čierna, ktorá je ťažkou astmatičkou. „Zvyknem si sadnúť na stoličku, lakte oprieť o stôl, zavrieť oči a sústrediť sa na každý nádych a výdych. Pomalým dýchaním do bruška a sústredením sa uvoľnia priedušky. Aj pohotovostný sprej nosím stále v taške, a keď už ani ten nepomáha, treba volať pohotovosť. Pichnú mi hydrokortizón, niekedy ma musia zobrať do nemocnice. Odkedy sú však na trhu nové inhalačné lieky potláčajúce zápal a zároveň rozširujúce dýchacie cesty, dlho som nebola hospitalizovaná.“
Sústreďte sa na vlastný dych
Správne dýchanie je pri astme veľmi dôležité. Ale nielen pri tejto diagnóze. Väčšina ľudí totiž dýcha plytko a nesprávne. Robíme to od prvého nádychu po narodení, ale považuje sa to za automatický proces, ktorý nás nikto neučil. Podľa jogínov človek dostáva určitý počet dychov do vienka pri narodení a ak dýcha plytko a rýchlo, vyčerpá si svoj prídel predčasne. V indických školách dokonca vyučujú deti, ako správne dýchať. Povrchné, neúplné a plytké dýchanie vedie ku napätiu, únave, bolestiam hlavy, brucha, podľa niektorých zdrojov aj ku problémom so žalúdkom, pečeňou či obličkami. Pri strese, prežívaní strachu, pocitoch úzkosti, starostiach a nespokojnosti si ani neuvedomujeme, ako často vlastne „zatajujeme“ dych. Psychika je s dýchaním úzko prepojená, človek zadrží dych napríklad pri vzrušení a veľkom pracovnom vypätí, keď sa koncentruje na prácu. Občas sa však treba sústrediť aj na takú banalitu, akou je správny nádych a výdych.
Zrelaxujte správnym dýchaním
- Vystrite sa, uvoľnite plecia, prípadne zavrite oči pre lepšie sústredenie.
- Položte si jednu ruku na brucho.
- Vnímajte, ako sa brucho pri nádychu dvíha.
- Napnite brušné svalstvo a medzi nádychom a výdychom urobte malú prestávku.
- Vydýchnite (pri výdychu sa brucho sploští).
- Opakujte trikrát za sebou a oddychujte dve minúty.
- Opakujte toto cvičenie viackrát za deň.
Upozornenie:
Nikdy nevydychujte rýchlo a s námahou, nenadychujte sa s otvorenými ústami (vydychovať nimi môžete), ak začnete pociťovať závrat, oddýchnite si. Cvičenie môžete robiť v ľahu, sede i v stoji.
Na dýchanie slúži predovšetkým nos. Má totiž úlohu akéhosi filtra, zbavuje vzduch, ktorý ním prechádza, mikróbov, prachu, zároveň ho zvlhčuje a zohrieva. Čím hlbšie dýchame, tým pomalšie môžeme dýchať. Do pľúc sa takto dostáva omnoho väčšie množstvo vzduchu ako pri plytkom dýchaní. Do krvi a z orgánov najmä do mozgu sa tak dostáva omnoho väčšie množstvo kyslíka. Môžeme zavrieť oči, aby sme sa vedeli sústrediť: Ak sedíme zhrbení nad pracovným stolom, vystrieme sa, oprieme o sedadlo, voľne spustíme ramená, aby sme neboli v napätí, a položíme si ruku na brucho. Pri nádychu sa musí brucho dvíhať a pri výdychu sploštiť. Takto prirodzene dýchajú deti. Dospelí len vtedy, keď ležia na chrbte. Pomer času nádychu k výdychu by mal byť približne jedna ku dvom. Dýchať treba uvoľnene, prirodzene, plynule a bez kŕčovitých prestávok.
Astmatický záchvat alebo hyperventilačný syndróm?
„Väčšina astmatikov už vie, aká je ich úľavová poloha, keď potrebujú predýchať záchvat,“ hovorí zdravotná sestra Timea Čičolová z Bratislavy. „Pacient musí dýchať pomaly, keď spanikári, stav sa mu ešte zhorší. Samozrejme, nový pacient s astmatickým záchvatom je v takom strese, že najdôležitejšie je rýchlo mu podať úľavové lieky a až keď dýcha lepšie, začne vnímať informácie o tom, čo má robiť. Mnohí si takisto mýlia pojem astmatický záchvat a hyperventilačná tetánia.“
Tú môže takisto spustiť stres, nervozita, veľká psychická záťaž. Hyperventilácia znamená, že človek začne dýchať rýchlo a hlboko, čím si len zhoršuje stav. Koncentrácia oxidu uhličitého v tele sa prudko zníži, stúpne pH v krvi a v mozgovom tkanive, dôjde ku zmene koncentrácie minerálov v medzibunkovej tekutine. V mozgu sa zúžia cievy a paradoxne sa menej okysličí.
Prejavuje sa to zvýšenou dráždivosťou nervového systému – začnú tŕpnuť pery, jazyk, človek cíti „mravčenie“ na rukách a nohách. Stav vedie až k závratu a mdlobám. Hyperventilačný syndróm sa často vyskytuje napr. pri úzkostných poruchách, záchvatoch paniky, ale hyperventilačnú tetániu môže mať aj astmatik. V takomto prípade sa odporúča dýchať do papierového vrecúška, a to spôsobom, že všetko, čo do „sáčku“ vydýchneme, treba opätovne vdýchnuť, aby sa zvýšil tlak oxidu uhličitého. Treba vedome dýchať pomaly. Plastové vrecúška sú nebezpečné z toho dôvodu, že ak by na pacienta prišli mdloby, môžu sa prilepiť na tvár a človek sa zadusí. Mali by sa použiť len v prípade, ak postihnutému asistuje iná osoba.
Pokojné, rovnomerné dýchanie
Kto sa chce naučiť relaxovať, mal by sa najskôr naučiť správne dýchať. Pokojné a rovnomerné dýchanie je totiž cestou ku vnútornej harmónii tela, mysle aj duše. Pozor na tesné korzety či podprsenky, priúzke nohavice či stiahnuté opasky, keď brucho nemá šancu vysunúť sa v rámci prirodzeného brušného dychu. Odborníci odporúčajú malým astmatikom hrať na nejakom dychovom hudobnom nástroji, napríklad na flaute, pretože pri hre na nej sa človek musí naučiť pracovať s bránicou a celkovo s dychom.
Kontrolovaný astmatik nie je ten, ktorý chodí pravidelne na kontroly, ale ten, ktorému jeho ochorenie významnejším spôsobom nezasahuje do života.
Dýchanie a astma
Dýchanie je základnou životnou potrebou každého človeka. Tí, čo astmou netrpia, považujú bezproblémový nádych a výdych za čosi samozrejmé. Pre pacienta s bronchiálnou astmou však niečo také samozrejmé nie je. Zatiaľ čo cez priedušky zdravého človeka prechádza vzduch bez akýchkoľvek prekážok, astmatikovi sa zúžia, opuchnú a tvorí sa v nich nadmerné množstvo hlienu. Dýchanie je ťažké, sprevádzajú ho piskoty, pocity napätia v hrudníku. Astmatici tento stav prirovnávajú k pocitu, akoby dýchali cez úzku trubičku. Organizmus trpí nedostatkom kyslíka, čo vyvoláva pocit dusenia. Niekedy však môže byť jediným príznakom astmy dráždivý kašeľ (po námahe, dlhotrvajúci po infekciách).
Hygiena nosa dôležitá pri alergii i astme
Alergia a astma sú navzájom úzko prepojené. Alergická nádcha je totiž rizikovým faktorom pre vznik astmy. Niektoré štúdie potvrdzujú, že alergickú nádchu má viac ako polovica astmatických pacientov, iné údaje dokonca hovoria až o 60–80 percentách astmatikov s alergickou nádchou. Jej príznaky sa zvýrazňujú počas peľovej sezóny. Úzke prepojenie obidvoch ochorení zdôrazňuje aj doc. MUDr. Martin Brezina, Csc., z Pneumo-Alergo Centra v Bratislave: "Dýchacie cesty sú jednotný systém. Ich vzájomné ovplyvňovanie je podstatné pre astmatikov i alergikov. Ak napríklad dominujú v prípade konkrétneho pacienta príznaky astmy, lekár sa často sústredí len na jej liečbu a nos alergika zostane neliečený.“
Neliečená alergická nádcha môže sťažovať aj liečbu astmy. Nos totiž okrem dýchania zabezpečuje aj filtráciu vdychovaného vzduchu, jeho ohrievanie a zvlhčovanie. Ak človek pre alergickú nádchu či z iných chorobných dôvodov dýcha ústami, priamo do priedušiek sa mu dostáva vzduch s vysokým obsahom dráždivých častíc. Vdychovaný vzduch môže byť navyše príliš suchý, v chladnejšom období dokonca studený, čo môže poškodzovať dolné dýchacie cesty. U alergikov a astmatikov je preto dôležitá dôsledná hygiena nosa, ktorá spočíva v jeho pravidelnom čistení a zvlhčovaní roztokmi morskej vody.
Dva základné druhy inhalačných liekov
Kontrolóry: Kontrolóry kontrolujú priebeh astmy a musia sa preto užívať pravidelne. Ich úlohou je liečiť zápal, pretože astma je zápalové ochorenie. Pravidelným užívaním tohto druhu liekov možno predísť ťažkostiam a záchvatom. Ich nevýhodou je, že pacient necíti okamžitý účinok, preto na ne často zabúda. Práve kontrolóry však liečia podstatu ochorenia. Zápalový proces pri astme prebieha aj v období, keď sa neprejavujú žiadne klinické príznaky a pacient sa cíti zdravý. Odborníci tento stav prirovnávajú k tlejúcej pahrebe či driemajúcemu aktívnemu vulkánu.
Uvoľňovače: Lieky, ktoré rozťahujú dýchacie cesty. Táto úľavová liečba sa používa na zvládnutie ťažkostí ako dýchavičnosť, kašeľ, piskoty či na zvládnutie záchvatu. Používa sa podľa potreby, cieľom astmatickej liečby je však taký stav, aby pacient nemusel uvoľňovače používať vôbec, resp. ich užíval len minimálne. Uvoľňovače majú výhodu v akomsi psychologickom účinku – astmatikovi sa zle dýcha, zoberie svoj sprej, vdýchne dávku a prakticky okamžite je mu lepšie. Zvádza to k mylnému presvedčeniu, že „len toto je liek, ktorý mi pomáha“.
Kombinované lieky: Obsahujú protizápalovú i uvoľňovaciu zložku v jednom preparáte.