V osemdesiatych rokoch priviezla sanitka na bratislavskú plastiku mladého muža. Ležal na nosidlách pri plnom vedomí. Na slabiny si pritláčal obrovskú pokrkvanú deku. Na sebe mal pyžamu, akoby ho vytiahli rovno z postele.
„Čo sa vám stalo?“ opýtal sa ho plastický chirurg MUDr. Ladislav Košťál, ktorý dodnes pôsobí vo fakultnej nemocnici v bratislavskom Ružinove, v súčasnosti ako primár na oddelení chirurgie ruky. „Odrezal som si penis,“ zahuhlal chlapík.
„Prečo ste si odrezali penis?“ Chlap niečo opäť zahundral, ale rozumnú odpoveď z neho nedostali.
Keď sa z človeka valí krv, nie je čas na otázky. Nasiaknutá deka naznačovala, že jej stratil viac ako dosť. Laco Košťál si v napätej chvíli spomenul na polárneho medveďa. Tento biely chlpáč má v penise kosť. Keby ju tam mal aj človek, ktorého priviezli, tak by nielenže nepoznal problémy s impotenciou, ale určite by sa mu aj ťažšie rezalo. V ľudskom penise kosti niet. Pri replantácii (znovuprišití) je to výhoda, lebo tento prepotrebný orgán neukrýva šľachy ani svaly.
Odkrvený žaluď bol už bledofialový. Artéria, žily a močová rúra boli preťaté celkom. Odrezaný penis visel ani nie na centimetrovej kožnej stopke, ktorá nemohla poskytnúť nijakú šancu na výživu. Najväčšia piplačka bola s rozoznávaním jednotlivých hubovitých a cievnych štruktúr.
Doktor Košťál najprv zošil artériu a žily na chrbte penisu. So šitím močových rúr mal dostatok skúseností. Predtým ich rekonštruoval najmä pri vrodených chybách. Moč je však veľmi agresívny. Stačí, ak mimo rúry prenikne mikroskopickým otvorom nepatrné množstvo, a už je tu ťažko liečiteľná fistula. To bol len jeden problém. Po zhojení zošitých častí sa zvykne vytvoriť zhrubnutá jazva v mieste prerezania a zošitia.
Náš vtákorezač mal však v jednom predsa len trochu šťastia. Práve dostali vzorky nového materiálu. Vlákenko bolo celé umelé. Úplne sa vstrebávalo a bolo dokonale atraumatické. Operácia aj s prípravou trvala takmer štyri a pol hodiny. Pacient šiel domov pomerne skoro. A odnášal si, samozrejme, aj to, čo robí chlapa chlapom. Ešte niekoľkokrát prišiel na kontrolu. Všetko bolo v poriadku, žiadne komplikácie.

Prípad pacienta s odrezaným údom ešte dlho vŕtal operatérovi v hlave. Nešlo mu do hlavy, ako si také poranenie mohol spôsobiť sám. Bol totiž pravák a rez bol vedený odspodu zľava doprava. Pravda vyšla najavo až neskôr. Pacient sa priznal, že mu to urobila vlastná žena. Rozvádzali sa. Chcel sa s ňou ešte nejako zblížiť. Ona v afekte chytila nôž – a šmyk! Rez bol dokonalý. K tomu pomohol nechtiac aj nešťastný, ale technicky zručný manžel, ktorý práve v ten deň kvalitne nabrúsil nože.
(Z knihy Čierny humor v bielom plášti, kapitola Zabudnuté prvenstvá, krátené)