Čo robiť, keď dostanete cestovateľskú hnačku

Dopriali ste si dovolenku v zahraničí? Cestovateľské hnačky sú najčastejším ochorením, ktoré postihuje turistov. Každoročne na ne ochorie 20 až 50 % cestovateľov.

15.08.2013 14:41
WC, toaleta, hnačka, Foto:
Ilustračné foto.
debata

Zvyčajne sa objavia počas prvého týždňa pobytu, môžu však prekvapiť kedykoľvek počas cesty a dokonca aj po návrate domov.

Podľa doktora Miloša Bubána najrizikovejšie destinácie pre vznik infekcie sú rozvojové krajiny Latinskej Ameriky, Afrika, Stredný Východ a Ázia. Najčastejším dôvodom je porušenie základných pravidiel hygieny, požitie kontaminovanej potravy alebo vody. „Prameňom pôvodcu infekcie je kontaminovaná potrava alebo voda od chorých s hnačkovým ochorením, alebo aj od osôb, ktoré nemajú žiadne klinické príznaky ochorenia,“ povedal.

Hnačkové ochorenie môže byť vyvolané aj nedostatočnou tepelnou úpravou stravy, nesprávnou prípravou stravy či jej nevhodným skladovaním. U väčšiny má hnačka náhly začiatok s rôznou frekvenciou, občas sa objaví pocit na vracanie, alebo aj vracanie, kŕče v bruchu, nafukovanie a nechutenstvo. Vážnejšie prípady sú aj s výskytom krvi alebo hlienov. Pri častých hnačkách je pacient ohrozený dehydratáciou.

Prevenciou je vyvarovať sa konzumácii potravy z pouličných stánkov, kde sa jedlá pripravujú v improvizovaných podmienkach s nízkou úrovňou hygieny. Destináciu si vyberajte s ohľadom na váš vek a zdravotný stav. Pite len balenú alebo dezinfikovanú vodu a nápoje, nepite ovocné šťavy z lisov od pouličných predavačov, do nápojov si nedávajte ľad. Vyhýbajte sa zmrzlinám, zeleninu tiež konzumujte len po tepelnej úprave, šaláty radšej nejedzte vôbec, ovocie len také, ktoré sa dá ošúpať, a keď sa nedá uvariť alebo ošúpať, radšej ho nejedzte.

Ak cestujete do krajín, kde sa vyskytuje cholera alebo týfus, treba zvážiť možnosť dať sa zaočkovať.

Pri hnačke je najdôležitejšie prijímať tekutiny a soli. Nesmie dôjsť k odvodneniu organizmu. Dehydratácia je nebezpečná a veľmi rýchlo postupuje predovšetkým u malých detí a starých ľudí. V lekárňach predávajú špeciálne rehydratačné roztoky označené ako ORS (Oral Rehydration Solution). Podobný roztok sa dá pripraviť aj svojpomocne z cukru (4 až 5 kociek), kuchynskej soli (1 kávová lyžička), šťavy z citróna, pomaranča alebo grepu a 1 litra pitnej vody.

Možné je použiť aj iontové nápoje pre športovcov (nedávajte ich deťom), minerálne vody s vysokým obsahom sodíka a draslíka. Vhodný je aj nesladený čierny čaj. Ak pacient vracia, tekutinu mu treba podávať po lyžičkách alebo prostredníctvom namočenej látky, z ktorej roztok vysaje ústami. Inak je potrebné zavodnenie infúziou. Farba moču nesmie byť tmavožltá.

debata chyba