Prázdniny môžu otráviť lieky i chemikálie

Prípad spred rokov rezonuje dodnes. Dvojročné dieťa pojedlo antireumatiká. Boli to len dve alebo tri tablety, každá obsahovala 200 mg účinnej látky. Po 1,5 hodine začalo vracať, omodralo, upadlo do bezvedomia a do štyroch hodín od požitia liečiv zomrelo.

Alebo iný príklad: 4-ročné dieťa vypilo neznáme množstvo 10 % podofylínového roztoku na bradavice, ktorý si matka kúpila prostredníctvom internetu. Podofylín je živicový extrakt zo sušených podzemkov a koreňov rastlín, ktoré rastú v Severnej Amerike a v Himalájach. Síce do 10 minút vracalo, ale už o dve hodiny začalo byť spavé, trpelo nevoľnosťou, slinením, hnačkami. O 2,5 hodiny malého pacienta prijali do nemocnice, kde sa začala detoxikácia. Napriek liečbe dieťa upadlo do kómy. Prežilo, ale do konca života potrebuje špeciálnu dlhodobú starostlivosť.

„Podofylín patrí medzi separandá, to znamená lieky, ktoré sa musia uchovávať oddelene,“ podotýka PharmDr. Silvia Plačková, PhD., MPH, vedúca Národného toxikologického informačného centra Univerzitnej nemocnice v Bratislave. „Sú označené červeným písmom na bielom pozadí s upozornením Len na vonkajšie použitie! a Pozor, žieravina! Mali by sa používať výlučne v nemocnici a v žiadnom prípade by ho pacientovi nemali vydať v lekárni. Ľudia, ktorí nakupujú lieky prostredníctvom nelegálnych stránok na internete, tak ohrozujú nielen svoje zdravie, ale aj zdravie svojich detí. Tie sú totiž zvlášť citlivé na toxické látky, ktoré môžu byť prítomné aj vo falošných liekoch.“

Najväčší podiel na otravách majú lieky

Národné toxikologické informačné centrum v Bratislave (NTIC) má na telefónnom čísle 02/5477¤4166 konzultačnú službu, kam možno pri akútnych otravách volať 24 hodín denne. Zatiaľ čo v roku 1992 mali 830 telefonátov ročne, v minulom roku ich bolo už takmer 4¤200 a stále stúpa počet telefonátov aj zo strany laikov.

Najväčší podiel na otravách majú lieky, nasledujú rôzne chemikálie, alkohol, pesticídy, huby, rôzne rastliny, drogy, dokonca živočíchy. A to nejde len o uhryznutie jedovatou zmijou, ale aj o raritné otravy. „Raz uštipol v supermarkete ženu škorpión, keď kupovala exotické ovocie. Alebo sa jeden muž s kamarátmi stavil, že zje sušenú tarantulu,“ vymenúva PharmDr. Plačková kuriózne prípady.

Väčšinu telefonických konzultácií tvoria náhodné otravy, len necelých 30¤% pokusy o samovraždu. „V niektorých krajinách je ten pomer opačný,“ tvrdí vedúca NTIC. Približne v polovici prípadov sa otravy týkajú detí do 18 rokov! Minulý rok to bolo 1¤752 telefonických konzultácií. „Nie každá konzultácia však, našťastie, znamená aj skutočnú otravu,“ vysvetľuje PharmDr. Silvia Plačková. „Chcem však apelovať na rodičov a starých rodičov najmä počas prázdnin, aby v domácnosti zabezpečili liečivá i chemikálie. Najmä malé deti snoria po šuplíkoch, škatuliach a skrinkách a majú tendenciu všetko ochutnávať.“

Treba si uvedomiť aj to, že rodičia a starí rodičia majú doma inú paletu liekov. V mladých rodinách sa nachádzajú vitamíny, doplnky výživy, lieky proti bolesti. Starší ľudia majú doma liečivá na závažné ochorenia, pri ktorých dieťaťu stačí užiť jednu až tri tabletky a už je v ohrození jeho život. Päť smrteľných otráv liekmi u detí, ktoré dosiaľ u nás eviduje Národné toxikologické informačné centrum, spôsobili v dvoch prípadoch liečivá na terapiu porúch srdcového rytmu a v ďalších to bolo antireumatikum, antimalarikum a dermatologikum (liečivo používané pri kožných ochoreniach).

Nebezpečné pesticídy

Samostatnou kapitolou sú chemikálie. Nielen chemikálie bežne používané v domácnosti, z ktorých sú veľmi nebezpečné najmä prípravky na odstraňovanie usadenín z odpadu s leptavými účinkami. Mnohí dospelí majú jeden život ohrozujúci zlozvyk. Zvyšky rôznych čistiacich a dezinfekčných prostriedkov prelievajú do fliaš od nealkoholických nápojov. Často ich dokonca ani neoznačia nálepkou či nápisom fixkou. Po niekoľkých týždňoch aj zabudnú, čo sa vlastne vo fľaši – hoci od minerálky – nachádza. „Stalo sa už aj to, že hosťovi takto naliali chemikáliu v reštaurácii, alebo na návštevu brata prišla jeho sestra, napila sa v kuchyni z pivovej fľaše koncentrátu prípravku na ničenie hmyzu a zomrela,“ spomína Silvia Plačková. „Tieto prípady sa stále opakujú a ľudia sú naďalej nedisciplinovaní.“

Z chemikálií sa postihnutým do útrob veľmi často dostávajú pesticídy. Ide o prípravky, ktoré sú určené na ničenie rastlinných a živočíšnych škodcov, napr. burín či hlodavcov, na ničenie hmyzu. Do poslednej menovanej skupiny patria nebezpečné látky, tzv. organofosfáty, ktoré sa veľmi rýchlo vstrebávajú cez pľúca, očné spojivky, ale po poliatí aj cez neporušenú kožu.

„Organofosforové prípravky na ničenie hmyzu, rôzne záhradkárske postreky, sú mimoriadne nebezpečné,“ zdôrazňuje odborníčka. „Mali sme prípad, keď sa jeden pán takýmto prípravkom polial a mal prejavy otravy, akoby túto chemikáliu vypil. Pri postrekoch treba dodržiavať bezpečnosť pri práci, dať si ochranný odev, okuliare, rukavice. Ľudia na dedinách ich nechávajú voľne položené v záhradách, mali sme prípad, keď jedno dieťa druhému nalialo tento prípravok do malinovky, obe boli v ťažkom stave hospitalizované v nemocnici. Dve malé šteniatka šliapli do prípravku vyliateho na zemi, chemikália sa im vstrebala do organizmu cez labky a zahynuli. A tak by sa dalo pokračovať.“

Niektoré huby sú „o hubu“

Počas hubárskej sezóny často dochádza k otravám hubami. Našou najjedovatejšou hubou je muchotrávka zelená, ktorej plodnica môže pripraviť o život až dvoch dospelých ľudí. Jed amatoxín sa nachádza vo všetkých jej častiach, neodstráni sa varením, mrazením ani sušením. Prechádza dokonca do materského mlieka. Jestvujú aj iné jedovaté huby, ale špeciálne muchotrávka zelená, resp. jej biely variant muchotrávka biela, je mimoriadne zákerná. Zákernosť spočíva v tom, že prvé príznaky otravy sa dostavia až 6 či až 24 hodín po jej konzumácii. Potom sa objavuje štádium zlepšenia, keď prejavy postihnutia tráviacej sústavy ustupujú, ale dielo skazy sa ešte len začína. Dochádza k postupnému poškodeniu pečene a obličiek a čoskoro k rapídnemu zhoršeniu stavu. To, či otrávený prežije a s akými následkami, je doslova ruská ruleta.

Druhou zákernosťou muchotrávky zelenej či bielej je jej zdanlivá podoba s jedlými a chutnými druhmi húb, ako sú plávka (trávovozelená, zelenkastá, buková) a pečiarka ovčia (šampiňón). Ak huby dostatočne nepoznáte, rozhodnite sa radšej pre hríbovité, ktoré majú na spodnej časti klobúka rúrky – dubáky, kozáky, masliaky, suchohríby. Medzi hríbovitými sa aspoň nenachádzajú smrteľne jedovaté! Otráviť sa však možno aj jedlými hubami, ak sú nesprávne skladované v nepriedušných obaloch a následkom zaparenia v nich vznikajú toxické látky. Aj nedostatočne tepelne upravené huby môžu spôsobovať tráviace ťažkosti.

Smrť kvôli listom V lete často dochádza aj ku zámenám čučoriedok za ľuľkovec zlomocný. „Jedna 27-ročná matka z neho uvarila kompót,“ hovorí PharmDr. Plačková. „Jedla ho ona aj jej deti, jedno osemročné a dve jednoročné. Otrava sa prejavila suchosťou v ústach, poruchami videnia, červenou kožou a halucináciami. Našťastie nikto nezomrel. Stalo sa už aj to, že ľuľkovec podali 9-mesačnému dieťaťu. Našťastie dieťa prehltlo celé, nerozhryznuté guľôčky. Už 3 až 5 bobúľ u dieťaťa a 10 až 20 bobúľ u dospelého môže byť smrteľnou dávkou!“

Ku tragickej zámene môže dôjsť aj v prípade cesnaku medvedieho a jedovatej rastliny jesienky. Sezóna cesnaku medvedieho bola na jar. Jesienka totiž kvitne nápadnými ružovými kvetmi až na jeseň od augusta do októbra a jej zelené listy v čase sezóny zberu cesnaku medvedieho veľmi pripomínajú listy cesnaku. Podobne je to aj s konvalinkou. „Máme smrteľné prípady po otrave jesienkou, z ktorej listov si ľudia omylom urobili šalát. Dvaja 50-roční muži tak zomreli. Navyše listy jesienky sa môžu nachádzať aj uprostred porastu medvedieho cesnaku a voňať preto po cesnaku. Po požití jesienky nasleduje napínanie na vracanie, bolesti brucha, problémy so srdcom. V závislosti od dávky po 36 hodinách smrť,“ tvrdí odborníčka.ň

Ľahko si popliesť možno aj bazu čiernu a bazu chabzdu. Chabzda v surovom stave zapácha a nemá strapec ohnutý nadol ako baza čierna. Po požití veľkého množstva nasledujú bolesti, hnačky a vracanie.

Jedovatý je aj tis obyčajný. Už 50 až 100 kusov jeho ihličia je smrteľnou dávkou pre dospelého. Niekedy deti lákajú jeho červené plody, ktoré síce toxické nie sú, ale veľmi jedovaté je semienko v ich vnútri. Našťastie je veľmi ťažké ho rozhryznúť, dieťaťu sa to obyčajne nepodarí. Taxín, jed v tise, je toxický čerstvý aj sušený. Vyvoláva bolesti brucha, vracanie, poruchy srdcovej činnosti ako fibriláciu komôr a iné arytmie. Dokonca aj Agatha Christie vo svojej detektívke Vrecko plné zrna otrávila svoju obeť tisom. To je beletria. Ak však ihličie tisu skonzumuje mladý muž len preto, aby zistil, či je naozaj jedovaté, vtedy aj toxikológovia strácajú od úžasu reč.