„Optimálne je, keď do prvej triedy základnej školy nastupuje s tým, že vie správne vysloviť všetky hlásky.“ Kedy sa to učí ťažšie? „Čo sa týka neskoršieho veku (dospelosti), skúsenosti nielen z mojej praxe, ale aj z praxe mojich kolegov sú také, že vtedy záleží okrem anatomických daností najmä od miery motivácie. Hláska r sa dá naučiť aj v dospelom veku, keď je daný klient dostatočne motivovaný,“ povedala B. Králiková, ktorá uviedla tiež jeden príklad zo svojej praxe. „Chodila ku mne 15-ročná študentka, ktorá chcela študovať herectvo a nevedela správne vysloviť hlásku r. Bola veľmi motivovaná naučiť sa ju správne, chodila na terapiu niekoľkokrát do týždňa, dennodenne poctivo doma trénovala a do mesiaca sa ju naučila.“
Terapia rotacizmu (nesprávne vyslovovanej hlásky R) je v dospelosti náročnejšia preto, že dospelí majú dlhodobo vyvinuté nesprávne návyky tvorenia tejto hlásky, objasnila ďalej Králiková a dodala, že by sa to dalo prirovnať k zlozvyku. Čím dlhšie nejaký používame, tým ťažšie ho neskôr odstránime. Podobne je to vraj aj pri nesprávnej výslovnosti hlásky r. "Napriek tomuto sťaženiu je však u dospelých, ak sa už raz skutočne rozhodnú pre terapiu, zvyčajne vyššia miera motivácie logopedického cvičenia a „trénovania“.
Logopédka ďalej objasnila postup nácviku hlásky r. Zvyčajne sa vychádza zo spojení drn, trn a pokračuje sa slovami začínajúcimi hláskami dr, tr. „Ale aj tu sa treba vyladiť na konkrétne dieťa (či dospelého klienta). Niekomu hneď naskočí "izolované r“ a môže začať s nácvikom slov začínajúcich na hlásku r." Logopédka neodporúča rodičom, aby sa o to takto pokúsili sami. Ide vraj o veľmi jemné artikulačné mechanizmy a keď ich rodičia dieťaťu zafixujú nesprávne, môžu napriek najlepším úmyslom spôsobiť ťažký logopedický problém.
Na otázku, či býva dospelým „trápne“ vyhľadať v dospelosti logopéda, Králiková odpovedá, že také niečo neregistruje. „Možno v minulosti pretrvával názor, že k logopédovi sa chodí iba s deťmi a že logopédia znamená len poruchy výslovnosti,“ skonštatovala Králiková. Vysvetlila: „Existuje však oveľa viac druhov narušenej komunikačnej schopnosti a logopédi často pracujú aj s dospelými. Najčastejšie ide o klientov so zajakavosťou alebo s afáziou, ale samozrejme, chodia aj s jednoduchším narušením komunikačnej schopnosti – napríklad s nesprávnou výslovnosťou sykaviek či hlásky r.“
A či sa dá hláska r naučiť v dospelosti bez logopéda? „Myslím si, že v dospelosti ako úplný samouk nie. Terapia výslovnosti je síce najmä o poctivých cvičeniach doma, ale klient by mal aspoň na začiatku určite vyhľadať logopéda, ktorý ho usmerní v tom, čo ide robiť,“ odporúča jednoznačne Králiková.
Koľko sedení vyžaduje naučiť sa hlásku r, je veľmi individuálne a záleží to od viacerých premenných. „Napríklad aká je pohyblivosť artikulačných orgánov daného klienta, aká je uňho miera motivácie,“ vraví Králiková a upozorňuje, že v prípade malých klientov rozhoduje miera motivácie rodičov. Práve na tom to najčastejšie stroskotá. „Niekedy si rodič predstavuje, že logopéd mávne čarovným prútikom a výslovnosť dieťaťa bude v poriadku bez toho, aby s ním doma musel trénovať a keď to nejde podľa jeho predstáv, prestáva chodiť na terapiu alebo vyhľadá iného logopéda, kde sa to zopakuje.“
Logopédka tiež zdôraznila, že nejde iba o poctivé návštevy logopéda, ale najmä o poctivé cvičenia doma. Výnimočne sa však vyskytnú prípady, kedy sa aj napriek optimálnej práci logopéda a spolupráci s rodičmi nedostaví úspech (vyvodenie hlásky r).
PhDr. Barbara Králiková
je klinická logopédka, špecializuje sa na prácu so zajakavými. Má svoju ambulanciu v zdravotnom stredisku na Tbiliskej ulici v Bratislave. Viac info na www.logopedia-raca.sk