Na Slovensku máme vysokú odolnosť niektorých baktérií voči dvom často predpisovaným skupinám antibiotík. Podľa výsledkov projektu, ktorého koordinátorkou bola mikrobiologička prof. MUDr. Anna Lišková z Nitry, v minulom roku bolo až 35 % baktérií pneumokoka odolných voči antibiotiku erytromycínu. Voči tomuto antibiotiku je v posledných dvoch rokoch odolných až 30 % baktérií jedného kmeňa streptokoka. „Pneumokok je typickým pôvodcom infekcií dýchacích orgánov a významnou príčinou nemocničných zápalov pľúc. Spomínaný streptokok zas hlavným pôvodcom bakteriálneho zápalu mandlí a hltana, čiže angíny,“ vysvetľuje prof. Lišková.
„Odolnosť mikróbov voči určitému antibiotiku rastie s častosťou jeho používania,“ vysvetľuje doc. MUDr. Helena Hupková, prednostka Mikrobiologického ústavu LF UK a UNB. „A na Slovensku máme vysokú spotrebu makrolidových antibiotík, najvyššiu v Európe. Podľa jednej štúdie nám v minulosti v istom slovenskom regióne vyskočila odolnosť jedného kmeňa streptokoka až do 80 %, čo je strašne vysoké číslo! Musíme si uvedomiť, že ak takto vyradíme celú jednu skupinu antibiotík a pacient má napríklad alergiu na penicilín, v ambulantnej praxi ho už vlastne nemáme čím liečiť. Musíme ho hospitalizovať, aby mohol dostať antibiotiká injekčne. Podobný problém vidím aj pri chinolónoch, čo sú výborné antibiotiká na liečbu infekcií močových ciest. Ak tieto antibiotiká takpovediac stratíme, pacienta budeme musieť liečiť infúziami v nemocnici.“
A nemocničná liečba je nielenže drahšia, ale s dĺžkou hospitalizácie sa vždy zvyšuje aj riziko nákazy nemocničnými infekciami. Odolné baktérie sú navyše často súčasťou nemocničných nákaz.
Odborníčka vidí cestu von z tejto situácie v neustálom vzdelávaní lekárov i laickej verejnosti. „Podľa nami sledovaného výskytu diagnóz tvoria u lekárov prvého kontaktu 83 % infekcie dýchacích orgánov. Polovica z nich sú infekcie vírusového pôvodu, na ktoré antibiotiká nezaberajú. Množstvo a spektrum použitých antibiotík však svedčí o ich nadužívaní. Navyše sa veľmi málo používajú tzv. základné penicilíny. Penicilín nepatrí do starého železa, je to antibiotikum, ktoré účinkuje na pneumokoky, streptokoky, boreliózu, syfilis.“
Častosť používania jednotlivých skupín antibiotík v ambulanciách totiž ovplyvňuje nielen ich dostupnosť a aktuálna epidemiologická situácia v regióne, ale aj vplyv reklamy a tzv. preskripčné návyky lekárov, ktorí si zvyknú ordinovať určitý konkrétny druh lieku. „Jednou z možností, ako znížiť spotrebu antibiotík, je aj očkovanie proti chrípke a pneumokokom,“ dodáva doc. Hupková.
Prof. MUDr. Pavla Jarčušku, PhD., z Košíc, ktorý je vedúcim Centra pre dispenzarizáciu a liečbu HIV pozitívnych pacientov sme sa opýtali na situáciu týkajúcu sa výskytu odolných mikróbov v tejto sfére medicíny. „HIV pozitívni pacienti sú dnes extrémne dobre liečení, len veľmi málo z nich sa dostane do štádia AIDS,“ odpovedal nám. „U pacientov s AIDS sú infekcie spôsobené odolnými baktériami približne také časté ako u onkologických pacientov. S multirezistentnými baktériami sa stretávam skôr ako konziliár na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, najmä u ventilovaných pacientov či na iných intenzivistických oddeleniach.“
Na Slovensku sa objavil prvý pacient v roku 1985 a dnes je evidovaných viac ako 550 HIV pozitívnych pacientov, z ktorých asi pätina sú cudzinci – je ich viac ako 120. "Aj keď vo svete tvoria ženy vo všeobecnosti približne rovnú polovicu pacientov, na Slovensku je to len približne 20 percent a deti nakazené HIV na Slovensku neevidujeme vôbec,“ konštatuje prof. Jarčuška a dodáva, že aj keď liečba ochorenia HIV v posledných rokoch výrazne pokročila, problémom je, že vyliečiť infikovaných úplne zatiaľ lekárska veda nedokáže.
Slovensko stále patrí medzi krajiny s vyššou spotrebou antibiotík. A to aj napriek tomu, že spotreba týchto liečiv má u nás už roky klesajúcu tendenciu. Zatiaľ čo v minulom roku sa spotrebovalo 6,5 milióna balení, v roku 1990 to bolo ešte vyše 9 miliónov.