O väčšine antibiotík teda rozhodujú ambulantní lekári, pričom najťažšiu situáciu majú lekári prvého kontaktu, ktorí stanovujú prvotnú diagnózu pacienta a naliehavosť antibiotickej liečby.
V posledných rokoch sa vzdelávaním pediatrov podarilo znížiť spotrebu antibiotík u detí. Situácia sa zlepšila aj vďaka tomu, že povinnou výbavou pediatrických ambulancií sa stal prístroj na stanovenie C-reaktívneho proteínu z niekoľkých kvapiek krvi z prsta. Výška tohto zápalového parametra pomôže lekárovi v priebehu niekoľkých minút určiť, či ide o vírusovú, alebo bakteriálnu infekciu.
„Poisťovne toto vyšetrenie síce hradia, ale nie v takej výške, aby sa pokryli náklady za kúpu prístroja, jeho prevádzku plus prácu sestry. Preto lekári reagujú rôzne a v mnohých ambulanciách si pýtajú za toto vyšetrenie doplatok,“ hovorí MUDr. Katarína Šimovičová z Bratislavy, predsedníčka Sekcie pediatrov Slovenskej lekárskej komory. „Je mi veľmi ľúto, že prístroj nie je v povinnej výbave obvodných ambulancií pre dospelých. Tam je problematika predpisovania antibiotík práve taká aktuálna ako u detí,“ dodáva.
Okrem toho majú niektorí lekári k dispozícii aj tzv. rýchly streptokokový test, na základe ktorého takisto priamo v ambulancii stanovia, či je vyvolávateľom ochorenia streptokok, a nemusia čakať 2–3 dni na výsledky z mikrobiologického laboratória. Za toto vyšetrenie pacient takisto dopláca. „Myslím si, že na Slovensku dochádza k nadužívaniu antibiotík a situácia je stále rovnako zlá,“ pokračuje MUDr. Šimovičová.
„Rodičia sa delia na tri skupiny a najväčšia je tá, ktorá si žiada antibiotiká a prichádzajú do ambulancie s diagnózou dieťaťa stanovenou na základe informácií z internetu. Obzvlášť ťažké to býva pred sviatkami a dovolenkami, keď rodičia potrebujú mať zdravé dieťa čo najrýchlejšie. Ďalším extrémom sú tí, čo nechcú antibiotiká ani za svet, často sú medzi nimi odporcovia očkovania. Rodičia rešpektujúci medicínsku erudíciu lekára tvoria, bohužiaľ, najmenšiu skupinu.“