Makula lutea je po latinsky žltá škvrna. Ide o oblasť v centre sietnice oka veľkosti špendlíkovej hlavičky, s hustým výskytom fotoreceptorov, čiže zrakových buniek zabezpečujúcich jasné, ostré videnie. Jej žlté zafarbenie nazývané aj „pigment škvrny“ je výsledkom výrazného nahromadenia luteínu a zeaxantínu, látok s antioxidačnými účinkami dôležitými pre výživu oka. Ich koncentrácia je v makule tisíckrát vyššia ako v krvi. Patria do veľkej skupiny rastlinných pigmentov nazývaných aj karotenoidy, vďaka ktorým má ovocie a zelenina žltú, červenú či oranžovú farbu.
Dve formy ochorenia
Vekom podmienenou degeneráciou makuly (VPDM), ktorá je najčastejšou príčinou nenávratnej straty zraku v Európe, môže byť ohrozený každý, kto prekročil päťdesiatku. Tak ako populácia na Slovensku starne, v riziku sa ocitá stále viac ľudí. Príčina ochorenia nie je presne známa, na jej vzniku sa podieľa celý rad ovplyvniteľných i neovplyvniteľných faktorov.
„Poznáme dve formy makulárnej degenerácie, suchú a vlhkú,“ vysvetľuje MUDr. Mária Molnárová z II. očnej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. "Suchá forma je častejšia, má ju 85–90 % pacientov a vyvíja sa pomaly. Strata videnia trvá 5–7 rokov. Nevieme ju liečiť, pomáha jedine výživa oka v podobe prísunu karotenoidov, antioxidantov a minerálov. Vlhká forma sa vyskytuje v 10–15 % prípadov a v takomto prípade môže pacient stratiť centrálny zrak doslova v priebehu pol roka.
Rizikové faktory makulárnej degenerácie
Neovplyvniteľné: vek vyšší ako 50 rokov, ženské pohlavie, biela rasa, svetlá farba dúhovky (epitel sietnice má menej pigmentu), výskyt ochorenia v rodine
Ovplyvniteľné: fajčenie, nezdravé stravovacie návyky, nadmerné vystavovanie sa silnému žiareniu, zvýšená zraková námaha, civilizačné choroby ako hypertenzia, cukrovka, nadváha, vysoká hladina cholesterolu
Ak vyhľadá odbornú pomoc včas, v štádiu opuchu, krvácania následkom abnormálneho nárastu krehkých nových cievok pod sietnicou, ešte mu vieme pomôcť, ak už ide o jazvovité štádium, je neskoro. Príznaky ochorenia sú rozmazané, neostré videnie, deformovaný, pokrivený obraz či tvary objektov, tmavé škvrny v strede obrazu," vymenúva. Deti pacientov s VPDM patria do rizikovej skupiny, mali by si robiť samovyšetrovanie s pomocou známej Amslerovej mriežky a po štyridsiatke pravidelne navštevovať očného lekára s cieľom monitorovať očné pozadie. A, samozrejme, dodržiavať zdravú životosprávu.
Výživa a antirastové faktory
Zdravý človek považuje ostré centrálne videnie za samozrejmosť. Ale pacientov s VPDM ochorenie vážne obmedzuje v bežnom živote. Veľmi ťažko čítajú, nemôžu sledovať televíziu, šoférovať, nedokážu rozoznávať ľudské tváre. Na Slovensku trpí rôznou formou degenerácie makuly asi štvrť milióna obyvateľov. Ak sú odkázaní na pomoc druhých, strácajú nezávislosť a samostatnosť. Má to veľké následky aj v psychickej oblasti. U pacientov s VPDM sa zaznamenal vyšší výskyt depresií v porovnaní s populáciou rovnakého veku. Kvalita ich života sa značne znižuje.
Hoci suchá forma ochorenia prebieha pomalšie, stále hrozí prechod na vlhkú formu, keď je sietnica postihnutá opuchmi a hromadením tekutín. „Vďaka súčasným liečebným postupom v podobe antirastových faktorov je však možné aj v tomto prípade zachovať a dokonca zlepšiť zrakovú ostrosť,“ dodáva na záver optimisticky MUDr. Jaroslav Hasa z Kliniky oftalmológie LFUK a UNB v bratislavskom Ružinove.