Lymfóm prichádza nenápadne. Prejavuje sa ako chrípka

„Najčastejším príznakom lymfómu je hmatná zväčšená uzlina v rôznych oblastiach – krk, pazucha, oblasť rozkroku. Podozrivé sú najmä uzliny väčšie ako 2 cm. Zväčšené uzliny nezriedka spôsobia bolesť v dôsledku tlaku napríklad na nerv, opuch končatiny v dôsledku tlaku na cievy, kašeľ či pocit tlaku a bolesti na hrudníku, ak je veľký zhluk uzlín v hrudníku,“ hovorí onkologička Veronika Ballová z Národného onkologického ústavu v Bratislave.

„Medzi celkové príznaky patrí výrazné potenie, horúčky, nechcené chudnutie, svrbenie kože, nezvyčajná únava. Sú to nešpecifické ťažkosti, po príčinách ktorých treba pátrať. Medzi varovné príznaky patrí aj pretrvávajúci kašeľ napriek opakovanému preliečeniu antibiotikami, náhle vzniknutý opuch končatiny, tváre a hlavy.“

Užitočné informácie nájdete aj v článku Príznaky lymfómu môžu byť rôzne.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Čo je vlastne lymfóm? „Zhubné ochorenie lymfatického systému, ktoré postihuje lymfocyty, čo sú bunky, ktoré sú veľmi dôležité pre fungovanie imunitného systému. Nejde o jedno ochorenie, ale o veľkú skupinu rôznych typov lymfómov, ktorých je asi 35 druhov a líšia sa mikroskopickým vzhľadom, klinickými prejavmi, biologickými vlastnosťami, spôsobom liečby a tiež prognózou,“ vysvetľuje doktorka Ballová.

Ochorenie celosvetovo postihuje viac ako milión pacientov, často napáda mladých ľudí vo veku 15 až 30 rokov a potom ľudí po šesťdesiatke, je tretím najčastejším detským onkologickým ochorením. Na Slovensku každoročne pribudne asi 510 pacientov s týmto ochorením.

„U absolútnej väčšiny chorých príčinu jeho vzniku nepoznáme ani nevieme zistiť. Sú však známe určité rizikové faktory. Medzi ne patria stavy spojené z ťažkou poruchou imunitného systému, tzv. imunodeficitné stavy – napr. pacienti s infekciou HIV, pacienti po orgánových transplantáciách, ktorí musia dlhodobo užívať lieky na potláčanie imunity, alebo niektoré vrodené poruchy imunitného systému,“ konštatuje onkologička. „Zvýšené riziko majú aj pacienti s vírusovou hepatitídou B a C a tiež pacienti s chronickou infekciou žalúdka spôsobenou baktériou Helikobakter pylori.“ U väčšiny ľudí s uvedenými rizikovými faktormi však lymfóm nevznikne. Podľa doktorky Ballovej je pre jeho vznik potrebná súhra viacerých faktorov.

O tomto ochorení sa často hovorí ako o rakovine mladých ľudí. Podľa Ballovej to nie je celkom tak. Jedným z rizikových faktorov je aj vek, čo znamená, že so zvyšujúcim sa vekom sa riziko zvyšuje. „Sú však niektoré typy lymfómov, ktoré sa typicky vyskytujú práve u mladých ľudí. Medzi také patrí napríklad Hodgkinov lymfóm a tiež niektoré typy non-Hodgkinových lymfómov, ktoré sa typicky manifestujú veľkým zhlukom lymfatických uzlín v hrudníku.“

Kľúčovú úlohu v liečbe má chemoterapia, rádioterapia a liečba tzv. monoklonovými protilátkami, ale aj transplantácia kmeňových buniek. „Poznáme viacero typov lymfómov, ale každý sa inak prejavuje, odlišne rýchlo rastie a inak sa aj lieči. Tzv. Hodgkinove lymfómy postihujú najmä mladých a tiež starších ľudí okolo šesťdesiatky. Zo všetkých typov sa práve Hodgkinov lymfóm lieči najľahšie a 75 až 95 % ľudí, ktorým ochorenie odhalia vo včasnom štádiu, má nádej na úplné vyliečenie,“ hovorí hematologička Eva Mikušková z Národného onkologického ústavu v Bratislave. „Druhým hlavným typom sú non-Hodgkinove lymfómy (NHL), ktoré sú najčastejším typom rakoviny lymfatického systému. V liečbe tohto typu prinášajú najlepšie výsledky tzv. monoklonové protilátky, ktoré dokážu rozpoznať a zabíjať zhubné lymfómové bunky,“ konštatovala doktorka Mikušková.

Podľa rýchlosti rastu nádoru sa lymfómy delia do dvoch skupín – na tzv. indolentné a agresívne lymfómy. Agresívne lymfómy rastú rýchlo, no vďaka tomu ich je zároveň možné rýchlo odhaliť a začať včas liečiť. Naopak, indolentné sa delia a množia pomaly, čím však zároveň komplikujú prvotnú diagnózu. „Pacienti môžu žiť s indolentným lymfómom aj niekoľko rokov bez toho, aby o tom vedeli,“ dodala Mikušková.

Pokiaľ ide o prognózu pacientov, tá je pri každom type lymfómu iná. Lymfómy však patria medzi veľmi dobre liečiteľné ochorenia. „Našťastie sú niektoré typy, ktoré sú úplne vyliečiteľné. Medzi také patrí napríklad Hodgkinov lymfóm, väčšina pacientov s tzv. difúznym veľkobunkovým B-bunkovým lymfómom a ešte niektoré ďalšie typy,“ vraví doktorka Ballová.

Prognóza liečby napríklad pri Hodgkinovom lymfóme závisí aj od stavu postihnutia jednotlivých orgánov a rýchlosti začatia liečby. Ak sa nádor skoro lokalizuje a nasadí sa včasná liečba, šanca na vyliečenie sa môže blížiť aj k 100 % a šanca žiť bez návratu ochorenia je viac ako 90 %. Môžu sa však objaviť pacienti, ktorí od začiatku zle reagujú na liečbu a ochorenie sa môže vrátiť už do jedného roka. V takomto prípade je šancou transplantácia kostnej drene. Liečba a prognóza jednotlivých non-Hodgkinových malígnych lymfómov závisí od viacerých faktorov, z ktorých najvýznamnejšie sú histologický typ a štádium choroby. Podľa doktorky Mikuškovej došlo vďaka pokroku v liečbe v posledných rokoch k výraznému zlepšeniu jej výsledkov, niektoré diagnózy sú vyliečiteľné, pri iných došlo k významnému predĺženiu prežívania pacientov pri zachovaní dobrej kvality života.

Aj keď patrí lymfóm medzi pomerne dobre liečiteľné typy rakoviny, do života pacienta a jeho blízkych prináša nečakané zmeny. Už niekoľko rokov im podáva pomocnú ruku občianske združenie Lymfoma. Jeho cieľom je pomáhať ľuďom postihnutým lymfómom lepšie porozumieť tejto diagnóze. Organizuje pravidelné stretnutia pacientov, edukačné podujatia, ale aj aktivity na zvyšovanie povedomia o ochorení medzi širokou verejnosťou na Slovensku. Na stránke www.lymfom.sk prináša informácie o tejto chorobe, rady pre pacientov a tiež príbehy tých, ktorí túto chorobu prekonali.