Zdravé sliznice ako imunitný štít

Sliznice tvorí vrstva buniek, ktorá vystiela všetky duté orgány a telesné otvory komunikujúce s vonkajším prostredím. Zdravé sliznice chránia telo pred škodlivými vplyvmi zvonka.

Povrchy organizmu ako koža a sliznice neustále osídľuje množstvo rôznych mikroorganizmov. Imunitný systém tela ich musí rozpoznať, zlikvidovať tie, ktoré škodia a, naopak, tolerovať tie prospešné. Dlhé roky sa predpokladalo, že koža a sliznice pôsobia len ako akási mechanická bariéra, to znamená, že dokážu zabrániť infekciám prostredníctvom vrstvy vytvorenej z tukov, hlienu a buniek tvoriacich výstelku, čiže tkanivo slizníc.

Prečo však potom množstvo mikroorganizmov žijúcich napríklad v dýchacom systéme ostáva na zdravých slizniciach pomerne rovnaké napriek ideálnym podmienkam na ich rozmnožovanie v podobe vlhkosti, tepla, prítomnosti cukrov, bielkovín, elektrolytov a podobne? Z toho vyplýva, že koža a sliznice slúžia nielen ako fyzikálna bariéra, ale musia mať aj chemický obranný systém, s pomocou ktorého kontrolujú osídlenie a prienik škodlivých mikroorganizmov do organizmu. Práve tejto obranyschopnosti tela viazanej na sliznice sa hovorí slizničná imunita.

Univerzálny reštaurátor zdravia

V poslednom období sa čoraz častejšie hovorí o blahodarnom účinku rakytníkového oleja práve na sliznice organizmu. Rakytník rešetliakový je ker, niekedy až strom, ktorý pochádza z Ázie a u nás je ešte stále veľmi málo známy. Jeho plody, červenooranžové vajcovité bobule, ktoré rastú výlučne na najmladších vetvičkách, sa pritom považujú pre svoj unikátny obsah vitamínov, aminokyselín, minerálnych solí a ďalších látok za univerzálneho reštaurátora zdravia. Veľmi ťažko sa trhajú, pretože pevne držia na vetvičkách, ich tenká šupka praská a šťava z nich vyteká von. Preto sa zbierajú s pomocou zvláštnych kliešťovitých hrebeňov.

Plody rakytníka je možné jesť celé ako ovocie, ale spracúvajú sa aj na džúsy, kompóty či džemy, dokonca rakytníkový likér. Šťava z dužiny má baktericídne účinky, to znamená, že usmrcuje baktérie.

Zdroj vzácnej „omega-sedmičky“

V lekárskej praxi sa však najčastejšie používa rakytníkový olej, ktorý sa získava zo semien a z celých plodov. Je totiž najcennejším výťažkom všetkých látok obsiahnutých v rakytníku. Má jasno- až tmavooranžovú farbu a pre obsah biologicky aktívnych látok ako prírodný olej nemá konkurenciu. Má regeneračné schopnosti pri poškodení kože a slizníc a odporúča sa užívať ho zvonka aj vnútorne. Okrem iného obsahuje veľmi vzácnu omega-7 nenasýtenú kyselinu palmitolejovú, ktorá sa v ostatných prírodných olejoch takmer nevyskytuje, v rakytníkovom oleji tvorí až 40 %.

Zvonka sa rakytníkový olej odporúča na natieranie postihnutých miest (mykóza, popáleniny, preležaniny, popraskané bradavky u dojčiacich žien, trhliny na konečníku, zápalové stavy v ústach či nose), na výplachy úst či hrdla, vo forme obkladov či ako zložka pleťových a vlasových masiek. Podľa prof. RNDr. Kataríny Horákovej, ktorá o ňom píše vo svojej publikácii Varovné signály tela, je „zaujímavá jeho schopnosť tlmiť bolesť pri prudkých nárazoch a vhodný je ako podporný prostriedok pri liečbe radu kožných ochorení ako ekzémy či alergie“. Vnútorne sa ako vitamínová bomba a zdroj nenasýtených mastných kyselín užíva pre podporu slizničnej imunity, podporu hojenia žalúdočných vredov i v rámci prevencie srdcovo-cievnych chorôb.