Na bratislavskú očnú kliniku prijali rómske dieťa s vrodeným glaukómom. Choroba vyústila do slepoty. Rodičom oznámili krutú skutočnosť. Ak by sa rozhodli pre ďalšie dieťa, pravdepodobne skončí rovnako. Tí sa medzitým presťahovali do Česka. Spolu s dieťaťom si odniesli aj svoj kríž.
V tom čase prednosta Očnej kliniky Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave profesor Anton Gerinec hľadal odpoveď na otázku, prečo sa rodí veľa Rómov s kongenitálnym glaukómom. Spolu s docentom Vladimírom Ferákom z Katedry molekulárnej biológie PF UK zistili, že poruchu vnútromaternicového vývoja spôsobuje mutácia génu na druhom chromozóme. Po dlhšom výskume skonštatovali, že ochorenie súvisí so stáročným spôsobom života Rómov, ktorí nerešpektovali zákazy svätej cirkvi, aby neuzatvárali manželstvá medzi príbuznými.
O niekoľko rokov spomínaná mamička otehotnela zas. Rodičia sa zľakli, že sa im narodí ďalšie slepé dieťa. Keď sa už takmer rozhodli pre interrupciu, dopočuli sa o novom vyšetrení, ktoré vedia urobiť v Bratislave. Opäť sa obrátili na profesora Antona Gerinca. Genetická analýza krvi otca a matky potvrdila, že obaja rodičia sú nositelia choroby. Aby sa lekári presvedčili, či bude skutočne zdravé alebo choré, urobili nový test z plodovej vody. Génová analýza priniesla prekvapujúci výsledok: Dieťa v tele matky je zdravé! To sa po pôrode na všeobecnú radosť potvrdilo. Bolo to prvé dieťa na svete, čo absolvovalo vyšetrenie po objave tohto génu. Nová diagnostická metóda zmenila osudy mnohých matiek. Odborný svet tlieskal. Keby boli Gerinec s Ferákom Američania, iste by ich niekto navrhol na Nobelovu cenu…, ale oni žijú len na Slovensku, kde každý každému závidí aj nos medzi očami.
Neskôr prišla za profesorom Gerincom ďalšia mladá rómska mamička, ktorej sa už narodilo jedno slepé dieťa. Spytovala sa, či má šancu mať aj zdravé. Vyšetreniami sa zistilo, že obaja rodičia sú prenášačmi ochorenia a dieťa by bolo s najväčšou pravdepodobnosťou tiež slepé. Rodičia však túžili mať zdravého potomka. V tomto prípade existovala len jediná spoľahlivá možnosť: umelé oplodnenie spermiami od nerómskeho darcu. Rodičia súhlasili. Po čase sa im naozaj narodilo zdravé dieťa. Rodinné šťastie však dlho netrvalo. Otcovi, ktorý predtým s umelým oplodnením vlastnoručným podpisom súhlasil, odrazu ktosi v krčme vyhodil na oči, že sa malé naňho nepodobá… a čo je najhoršie, je pribiele a nemá správnu arómu. Slovo dalo slovo. Šťastný otec podľahol pocitom podvedeného paroháča a začal nešťastnej matke vykrikovať, že to mimino má s nejakým dilino gadžom. Dieťatko bolo zdravé – manželstvo rozpadnuté.
Čo už? Podpis, nepodpis, farba a telesná vôňa nepustia. Niekedy sa stáva, že ani ten najväčší vedecký objav nedokáže prekonať prirodzenú ľudskú žiarlivosť a obmedzenosť.
(Z knihy Čierny humor v bielom plášti, kapitola Prvý genetický rozvod, Forza Music)
Prof. MUDr. Anton Gerinec, PhD. (1. 5.1947 v Malženiciach).
Po skončení lekárskej fakulty pracoval na Očnej klinike FN v Bratislave, kde v roku 1987 habilitoval na docenta oftalmológie. Postupne vytvoril subšpecializáciu detská oftalmológia, ktorá na Slovensku dovtedy neexistovala. V roku 1991 vybudoval v novej budove DFNsP na Kramároch Kliniku detskej oftalmológie. Doposiaľ je jej prednostom. V rámci svojej profesie napísal asi dvesto odborných publikácií a štyri monografie. Spoločne s docentom Vladimírom Ferákom má hlavný podiel na originálnej identifikácii génu vrodeného glaukómu a objavení metódy prevencie tohto ochorenia. V roku 1998 získal profesúru z oftalmológie. Je garantom špecializačného štúdia a odborovej komisie pre vedecké hodnosti na LFUK.