Je tvorený lymfatickými cievami, uzlinami a orgánmi. Treba si ho predstaviť ako skladačku tenkých trubíc – ciev, vedúcich pozdĺž krvných tepien a žíl a tvoriacich hustú sieť vo väčšine orgánov nášho tela. Cez ich steny sa vstrebáva prebytočná tekutina z okolitého prostredia spolu s ďalšími látkami nachádzajúcimi sa v medzibunkovom priestore. Táto tekutina sa po vstupe do lymfatických ciev označuje ako lymfa. Lymfatické cievy sa postupne spájajú, až vzniknú dva veľké lymfovody ústiace do žilového systému, ktorými sa nazbieraná lymfa vracia do krvného obehu. Lymfatické uzliny sú drobné obličkovité útvary, ktoré sa nachádzajú na rôznych miestach pozdĺž lymfatických ciev. Podieľajú sa na dozrievaní lymfocytov a tvorbe protilátok, filtrujú pritekajúcu lymfu a zadržiavajú toxické látky. Lymfocyty sú biele krvinky cirkulujúce v lymfe. Ich prirodzenou funkciou je tvorba protilátok a zároveň riadenie celého mechanizmu obranyschopnosti v boji proti infekciám. Lymfocyty sa nachádzajú vo všetkých častiach tela a tvoria tzv. lymfatické tkanivo. V ľudskom organizme rozoznávame 2 typy lymfocytov: B-lymfocyty a T-lymfocyty. T-lymfocyty rozoznávajú telu vlastné a, naopak, cudzie látky, s ktorými sa dostanú do kontaktu. Pri kontakte s cudzou látkou vyvolávajú rôzne imunitné reakcie vedúce k jej zneškodneniu. B-lymfocyty – pri kontakte s cudzou látkou sa mení časť z nich na takzvané plazmatické bunky, ktoré tvoria protilátky proti tejto cudzej látke.
Postihuje rakovinové bujnenie oba typy lymfocitov?
Áno, ale častejšie sa tak stáva pri B-bunkách. Môže sa tak stať v rôznych častiach tela – najčastejšie v lymfatických uzlinách, slezine, kostnej dreni, v krvi, ale aj v ďalších orgánoch. Zväčšenie uzlín býva jedným z najčastejších príznakov tohto zhubného ochorenia, aj preto si treba každú zväčšenú uzlinu vždy nechať vyšetriť lekárom. Zväčšená uzlina však môže vzniknúť aj z iných, menej závažných príčin, ako napríklad pri bežnej infekcii prebiehajúcej v jej blízkom okolí. Dôležité je, že včasná a správna diagnostika, spolu s vhodnou liečbou, prinesú pacientovi omnoho väčšiu šancu aj na úplné vyliečenie.
Prečo vzniká lymfóm?
Napriek pokrokom v medicíne a v liečbe tohto zhubného ochorenia sa doteraz nepodarilo nájsť odpoveď na túto otázku. Lymfómy (podobne ako ostatné nádory) vznikajú v dôsledku genetických zmien v pôvodne normálnych bunkách. Aby sa zdravá bunka zmenila na rakovinovú, musí dôjsť k takému poškodeniu jej genetickej informácie, ktoré vedie k strate kontroly nad jej prirodzeným životným cyklom. Takáto bunka žije dlhšie a delí sa rýchlejšie ako zdravé bunky, pričom všetky bunky, ktoré z nej vzniknú, majú rovnaké vlastnosti. Presná príčina a mechanizmus vzniku lymfómu sú stále veľkou neznámou. Faktom však je, že pri jeho vzniku zohrávajú úlohu aj poruchy imunity – musí však ísť o výrazné poruchy ako AIDS či dlhodobé užívanie liekov na zníženie imunity u pacientov po transplantácií obličiek, srdca, pľúc, pečene alebo kostnej drene. Zvýšené riziko pre vznik lymfómu majú aj pacienti s vírusovou hepatitídou B a C a tiež pacienti s chronickou infekciou žalúdka spôsobenou baktériou Helikobacter pylori. Medzi rizikové faktory sa zaraďujú aj karcinogénne látky, ako napríklad niektoré pesticídy, herbicídy a benzén. U väčšiny ľudí s uvedenými rizikovými faktormi však lymfóm nevznikne.
Na vznik lymfómu nemajú vplyv ani časté nádchy, prechladnutie, životný štýl, stravovacie návyky či dedičnosť, respektíve, jej vplyv je zanedbateľný. Ochorenie si teda vlastným pričinením nemôžeme spôsobiť ani mu, žiaľ, vhodnou prevenciou predísť. Nádorové ochorenia lymfatického systému sa objavujú najmä u starších pacientov, pričom muži bývajú postihnutí častejšie ako ženy.
Existujú aj nejaké alternatívne spôsoby liečby založené na strave?
Napriek tomu, že sa pacienti často obracajú k alternatívnej medicíne, nebolo preukázané, že by tieto špeciálne diéty mohli viesť k uzdraveniu alebo k zlepšeniu nádorovej choroby. Alternatívne dietetické postupy často obsahujú niektoré zásady zdravej výživy v jej dnešnom vedeckom poňatí, ale ako celok väčšinou nespĺňajú požiadavky plnohodnotnej výživy. Pacient s nádorovým ochorením potrebuje stravu s dostatočným zastúpením všetkých nevyhnutných živín vo vhodnom pomere. K všeobecným výživovým odporúčaniam k prevencii nádorových ochorení patrí: denne pravidelne jesť najmenej tri porcie zeleniny a dve porcie ovocia, jesť veľa celozrnných obilnín, udržiavať si optimálnu váhu, znížiť príjem tukov, jesť menej červeného mäsa (nie viac ako 140 g denne), neužívať vysoké dávky vitamínových doplnkov, obmedziť príjem alkoholu, vyhnúť sa príliš slaným jedlám.