Posledným stupňom srdcovo-cievnych ochorení je chronické srdcové zlyhávanie. Práve takýchto prípadov pribúda. Z vyššie uvedených dôvodov.
Skúste si tipnúť, v ktorých krajinách majú obyvatelia najvyššie srdcovo-cievne riziko? Sú to krajiny s vysokým príjmom ako Kanada, Nemecko? Stredným ako Slovensko? Alebo nízkym, kam môžeme zaradiť Pakistan, Indiu, Bangladéš či Zimbabwe? Do skóre kardiovaskulárneho rizika sa počíta vek, pohlavie, fajčenie, cukrovka, tlak krvi, genetická záťaž, obvod pása, stres či fyzická aktivita. Tak – kdeže to majú ľudia najvyššie riziko, že im pukne srdce? Áno, v bohatých krajinách, kde sa majú ľudia dobre.
A v ktorých krajinách úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia klesá? Nuž, tam, kde je síce najväčšie riziko – ľudia sú obéznejší, nehýbu sa, majú vyšší tlak, často cukrovku – majú však lepšiu liečbu. Práve v týchto krajinách s vyššími príjmami sa ľudia od srdcového infarktu cez koronárnu chorobu srdca a anginu pectoris pri dobrej liečbe „dopracujú“ až ku srdcovému zlyhávaniu. Je to diagnóza akoby na konci tejto cesty, stav „keď srdce nedokáže prečerpať dostatok krvi pre potreby orgánov a tkanív“, vysvetľuje doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave (NÚSCH).
Hlavné príčiny chronického srdcového zlyhávania
- koronárna choroba srdca
- choré alebo poškodené srdcové chlopne
- kardiomyopatie (choroby svalu srdca)
- hypertenzia
- predsieňová fibrilácia (viac na str. 8–9)
- vrodené srdcové chyby
- infekcia srdcových chlopní alebo svalu
Dominantným príznakom tohto ochorenia je dýchavičnosť, únava, znížená fyzická aktivita a opuchy chodidiel, členkov, celkovo nôh alebo dokonca plnosť brucha. „Predstavte si, že srdce pri výstupe na tretie poschodie potrebuje zvýšiť svoju čerpaciu kapacitu z 3 litrov za minútu na 7 litrov za minútu. Pri takejto záťaži však naša pumpa jednoducho nedokáže prehnať do tela toľko krvi, koľko organizmus vyžaduje. To je podstata chronického srdcového zlyhávania,“ hovorí odborníčka.
Veľké srdce = choré srdce
Chronické srdcové zlyhávanie je invalidizujúce ochorenie so zlou prognózou. „Čo by ste si vybrali, ak by ste sa mali rozhodnúť medzi rakovinou hrubého čreva a chronickým srdcovým zlyhávaním?“ pýta sa doc. Goncalvesová. Väčšina ľudí sa pravdepodobne bojí najväčšieho strašiaka v podobe onkologických ochorení. „Rakovina hrubého čreva má lepšiu prognózu, chronické srdcové zlyhávanie sa totiž z dlhodobého hľadiska nedá vyliečiť,“ oznamuje bez emócií primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca. „Z pacientov, ktorí sú prijatí z akéhokoľvek dôvodu do nemocnice, má chronické srdcové zlyhávanie každý desiaty. 40 % pacientov hospitalizovaných práve pre zlyhávanie srdca do roka zomiera, alebo sú opätovne hospitalizovaní.“
Chronické srdcové zlyhávanie môže vyvolať priame poškodenie srdcového svalu, napr. pri jeho zápale, mechanické preťaženie srdca pri vysokom krvnom tlaku či poruchy plnenia krvou medzi dvoma zmršteniami srdcového svalu. Zlyhávajúce srdce sa často výrazne zväčší. V tomto kontexte skutočne nevyznieva vhodne metafora, keď o dobrom človeku povieme, že „má veľké srdce“.
Počet úderov srdca je konštantný
Zubná lekárka Mária Beladičová nikdy nebola na maródke. Chrípky prechodila. Jedného dňa si šla večer ľahnúť a odrazu nemohla dýchať. Musela sedieť, aby polapila dych. Vyšetrenia ukázali rozšírenú ľavú srdcovú komoru. Zo dňa na deň vlastne zistila, že jej srdce zlyháva. „Niekedy trvá roky, kým sa prejavia príznaky,“ vysvetľuje doc. Goncalvesová. „Choré srdce často na bežný život stačí, dlho si nemusíte nič všimnúť. Aj pri zlyhávajúcich obličkách sa prejavia príznaky, až keď ostane funkčných 10¤% parenchýmu.“
Aby mohlo zlyhávajúce srdce prečerpať dostatočné množstvo okysličenej krvi do krvného obehu, snaží sa o väčší výkon, bije rýchlejšie, no tým sa ešte väčšmi oslabuje. Nejde teda o priaznivý kompenzačný mechanizmus. Zvýšená frekvencia srdca dokázateľne prináša vyššie riziko úmrtia, infarktu, hospitalizácií. Len 14¤% pacientov so srdcovým zlyhávaním dosahuje na Slovensku optimálnu hodnotu okolo 60 úderov za minútu. „Tento akoby banálny parameter, tepová frekvencia, bol dlhé roky opomínaný,“ konštatuje kardiologička MUDr. Katarína Hatalová z NÚSCH. „Dnes sa však prepracoval na rovnakú úroveň rizikových faktorov, ako je krvný tlak, cholesterol a podobne.“
To, ako rýchlo nám srdce bije, je dôležité u zdravých ľudí, kardiakov i pacientov so zlyhávajúcim srdcom. Pacienti s chronickým srdcovým zlyhávaním, ktorých srdcová frekvencia dosahuje 75 úderov za minútu alebo viac a spĺňajú ďalšie kritériá, majú od júla tohto roka možnosť liečiť sa účinnou látkou (ivabradín), ktorá účinne pomáha znižovať rýchlosť tepu. Znamená to zníženie počtu hospitalizácií a lepšiu kvalitu života.