Tajomný svet ženských hormónov

Hormóny nás sprevádzajú celým životom. Pomáhajú a chránia nás. Od puberty, cez dospelosť, tehotenstvo, materstvo až po menopauzu. Bez nich by naše telo nemohlo fungovať tak, ako má. Vylučujú ich žľazy s vnútornou sekréciou alebo priamo určité tkanivo, putujú si krvou a robia čo majú. Ak je všetko v poriadku.

23.10.2013 06:00
žen, leto, oddych, lavička, klobúk Foto:
Ilustračné foto.
debata

„Hormóny sú súčasť nášho života a bez nich náš organizmus nemôže fungovať, nakoľko sú to biologicky aktívne látky, ktoré ovplyvňujú činnosť rôznych orgánov tela a prenášajú dôležité informácie v jeho vnútri,“ hovorí hlavný odborník pre endokrinológiu a vnútorné lekárstvo profesor Juraj Payer. "Vďačíme im za množstvo fyziologických funkcií, reguláciu príjmu potravy, termoreguláciu, odpoveď na stres, ale aj za patologické reakcie. Ich nadbytok i nedostatok môžu mať fatálne dôsledky pre organizmus.“

PIANO

Užitočné informácie nájdete aj v článku Hormóny, ktoré sa starajú o dobrú náladu..

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Okrem metabolizmu majú vplyv aj na fyzický a psychický vývoj. Kontrolujú rast, výkonnosť, biochemickú činnosť tela a sexuálny vývin a jeho fungovanie. "Porucha v ich tvorbe môže poznačiť tak fyzický, ako aj psychický vývin,“ konštatoval profesor Payer.

Ich hlavnou úlohou je, že v krvi prenášajú jednotlivým bunkám tela určité informácie a pokyny. Najskôr jedna časť tela a potom celý organizmus sa môžu vykoľajiť, keď títo „poslovia“ neprenášajú príslušné rozkazy životne dôležitým bunkám v dôsledku nedostatku, nerovnováhy alebo nesprávnej regulácie. Azda najznámejším príkladom je cukrovka: vykoľajenie metabolizmu, pri ktorom už podžalúdková žľaza (pankreas) nie je schopná produkovať dostatočné množstvo hormónu inzulínu alebo je telo na vlastný inzulín nedostatočne citlivé. A dôsledok? Bez inzulínu dostáva postihnutý kŕče, jeho nervový systém si robí, čo chce, obličky zlyhávajú, chorý upadá do diabetickej kómy a zomiera.

V malom množstve dokážu veľké veci. Napríklad štítna žľaza vylúči počas života do krvi len dva gramy hormónu. Tisícina gramu inzulínu z podžalúdkovej žľazy postačí na to, aby udržala v rovnováhe obsah cukru krvi dvoch stoviek ľudí.

Pohlavné hormóny zas ovplyvňujú rast plodu v matkinom tele, pohlavný vývoj, neskôr pohlavné funkcie a rozmnožovaciu schopnosť, náš vzhľad – ženskosť či mužnosť, našu stavbu kostí a metabolizmus tukov, ba dokonca aj psychiku.

Vplývajú na každý pochod v tele, ale každý môže robiť len svoju úlohu. Nemôžu sa vzájomne zastupovať. Aj preto tak citlivo vnímame ich nedostatok, prebytok, jednoducho ich nerovnováhu. "Ak sa vyskytne v tele ženy hormonálna nerovnováha, objavujú sa jej rôzne nežiaduce telesné prejavy, napríklad mladé dievčatá, ktoré ešte nerodili, môže trápiť bolestivá i nepravidelná menštruácia. Zrelým, ale aj mladým ženám sa na tvári, pod nosom, na prsiach, pleciach môže pre nadbytok mužských hormónov objaviť neestetické ochlpenie,“ upozorňuje na možné problémy profesor Miroslav Borovský, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo.

"Aj chyby krásy ako akné, mastiace sa vlasy, ktoré nesúvisia s vekom, môžu mať na svedomí nevyladené hormóny. Hormóny ženám umožňujú byť pekné, cítiť sa sexi a v dobrej forme, najmä ak ich poznáme a rozumieme im,“ povedal. Ako ďalej upozornil, ženám prinášajú aj veľké výhody oproti mužom. Aktívne ženu chránia pred niektorými onkologickými ochoreniami, pred neplánovaným tehotenstvom alebo pred ochoreniami ciev a srdca.

A hoci je dnes obrovský prísun údajov o reprodukčnom zdraví, fungovaní hormónov či ochrane pred počatím, mnohé sú neregulované a chýba im podľa odborníkov z oblasti gynekológie vysvetlenie. „Dievčatá začínajú pohlavne žiť čoraz skôr, často len s útržkovitými poznatkami o fungovaní svojho tela. Presviedčame sa, že výchova k partnerstvu a zodpovednému sexu je nedostatočná. Počet nechcených tehotenstiev na Slovensku síce poklesol, no stále tu máme nechcené deti či tie v detských domovoch a výraznejšie stále neklesajúci počet interrupcií u dievčat pod 18 rokov,“ konštatuje profesor Borovský. Len vlani podstúpilo umelé prerušenie tehotenstva takmer 500 dievčat pod hranicou dospelosti.

Neoprávnené predsudky k ochranným prostriedkom a hormónom, k pravidelnému užívaniu hormonálnej antikoncepcie, ktoré majú často aj zrelé ženy a matky, vedú podľa Borovského k neistote mladých dievčat a žien a k ponechávaniu takého závažného životného rozhodnutia, akým je tehotenstvo, na náhodu, prípadne na núdzové riešenia. „Obavy Sloveniek z užívania antikoncepcie spôsobuje strach pred hormónmi v dôsledku neinformovanosti alebo nepodložených informácií o nej," podotkol Borovský.

„Ženám odporúčame všímať si, či pri rôznych článkoch je aj vysvetlenie odborníka. Ak tam nie je, vždy radíme radšej si tieto informácie overiť u svojho gynekológa. Ich cieľom môže byť len snaha vyvolať senzáciu," radí profesor Ján Danko, prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti. „Predsudky k ochranným prostriedkom a hormónom majú často aj matky, ktoré takto vychovávajú svoje dcéry. To vedie k strachu až panike z hormónov a tiež k neistote mladých dievčat. Potom sa stáva, že také závažné životné rozhodnutie, akým je tehotenstvo, ponechávajú ženy na náhodu alebo núdzovú antikoncepciu,“ dodal profesor Danko.<pe>

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #antikoncepcia #hormóny