Utláčate si vnútorné orgány vrátane pľúc, nemôžete sa zhlboka nadýchnuť. A môžete si vypestovať hrb! Aké je vaše držanie tela? Uvedomujete si ho?
Kto by si chcel dobrovoľne vypestovať hrb? Dá sa to pritom veľmi jednoducho! Stačí počas svojho života pravidelne stáť alebo sedieť s oblúkovito ohnutou hrudnou chrbticou, s vpadnutým hrudníkom a plecami posunutými dopredu. Zhrbený človek nielenže škodí svojmu svalovo-kostrovému systému, ale pôsobí depresívne, úzkostne, málo sebavedomo, defenzívne, opustene, akoby naňho doľahla všetka ťažoba sveta. „Predstavte si človeka, ktorý zvíťazil a dávajú mu vyznamenanie,“ zvykne hovoriť prof. MUDr. Anton Gúth, CSc., známy fyziater, balneológ a rehabilitačný lekár z Bratislavy, ktorý pacientov s ochoreniami chrbtice lieči desiatky rokov a o tejto problematike píše odborné medicínske knihy. „Taký má typické postavenie hlavy, šije, napriamenú krčnú a hrudnú chrbticu, hrudník v nádychu.“ Tak by malo vyzerať správne držanie tela.
Chrbtica imitovala záchvat astmy
„Odjakživa som sa hrbila a neznášala som, keď ma mama ukazovákom pichala medzi lopatky so slovami: vystri sa,“ spomína dnes štyridsiatnička Kristína, ktorá dnes to isté robí svojim deťom. „Človek si ani neuvedomuje, aké má katastrofálne držanie tela, odrazu sa však uvidí na fotografii alebo videu a ostane až zarazený, ako nepekne to vyzerá aj z hľadiska estetiky. Človek by mal mať vypnuté prsia a bradu sebavedomo zodvihnutú, pôsobí to tak – vznešene. Počas jedného veľmi stresujúceho obdobia, keď som sa celé hodiny hrbila nad písacím stolom, sa mi stalo, že o druhej v noci som sa zobudila na pocit, že nemôžem dýchať.“
Pamätá si, ako stála pri okne, snažila sa poriadne nadýchnuť do priedušiek, ale akosi to nešlo. „Ocitla som sa v panike, pretože som si myslela, že je to astmatický záchvat. Mám totiž diagnostikovanú ľahkú astmu, pravda je však, že s dýchaním som nikdy problém nemala a nepočula som ani pískanie v prieduškách. Vstrekla som si vtedy do priedušiek po prvý raz inhalačný uvoľňovač – nepomohlo to. Druhýkrát – zasa nič. Ráno som s plačom utekala ku imunoalergologičke, ktorá ma vyšetrila a oznámila mi, že s vyše stopercentnou spirometriou som nemohla mať v noci astmatický záchvat. Nepočula mi v hrudníku nijaké piskoty, nič. Napokon mi pomohli infúzie s magnéziom a rehabilitácia. Problém bol v hrudnej chrbtici, ako som sa hrbila, mala som úplne poskracované, stuhnuté svaly. Celá som bola akoby v kŕči. Priznám sa, ani dnes aktívne necvičím, ale snažím sa aspoň niekoľkokrát denne uvedomiť si svoje držanie tela. A ak dlho sedím pri počítači, občas vstanem a ponaťahujem sa.“
Pozor, nie pohov!
Vo chvíli, keď človeka nič nebolí, zabudne na všetky svoje predsavzatia a odhodlanie cvičiť. Snažiť sa však niekoľkokrát denne si pripomenúť správne držanie tela, zodvihnúť bradu, spustiť plecia nadol, pritlačiť k sebe lopatky, resp. vypnúť prsia a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnuť, to je absolútne minimum, čo pre svoj dynamický systém nazývaný chrbtica môžeme urobiť. Jestvujú dokonca aj rôzne pomôcky ako prevencia proti chybnému držaniu tela, ktoré je možné schovať pod oblečenie a prostredníctvom ťahu a vystužených miest pomáhajú držať telo vo vzpriamenej polohe. Mnohí ľudia si myslia, že sedenie odľahčuje chrbticu. Nie je to pravda, odhliadnuc od toho, že väčšinou sedíme nesprávne. „Pri sedení sa stláčajú platničky a ich výživa je nedostatočná,“ konštatuje neurológ MUDr. Ivan Buran, PhD.
Ak ste nútení v práci dlho sedieť, raz za polhodinu sa postavte. Rozkročte sa na šírku pliec, vystrite sa, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnite a predstavte si, že vám balónik naplnený héliom nadnáša hlavu čo najvyššie od pliec. Natiahnite krk ako pštros. Napnite brušné svaly a vytiahnite si chrbticu od krížovej kosti nahor až po samý vrch. Hovorí sa tomu aj „nastavovanie“. Tak vstaňte a „nastavte sa“. A naplánujte si, že o polhodinu to urobíte zas. Pozor, nie pohov!
Samodiagnostika držania tela
Vyzujte si topánky a postavte sa chrbtom k stene. Päty sa jej musia dotýkať. Postupujte zdola nahor: Najprv sa o stenu oprite zadkom, potom lopatkami a napokon hlavou. Napnite brušné svaly, aby ste mali dobrú rovnováhu. Zhlboka dýchajte, na okamih sa uvoľnite a potom si uvedomte, čo vaše telo cíti.
Urobte dva kroky vpred a postavte sa do mierneho stoja rozkročného. Ak vaše telo prijme túto polohu za vlastnú a dokáže ju udržať, máte pravdepodobne dobré držanie tela. No ak v tejto polohe vydržíte iba niekoľko sekúnd a čoskoro ju automaticky „poopravíte“ – hlavu vystrčíte vpred, necháte vpadnúť hrudník – v tom prípade máte niekde slabšie miesto a svalovú nerovnováhu.
Uvoľnenie chrbta v drepe
Určite ste si všimli, že niektorých kultúrach je najobľúbenejším spôsobom odpočinku drep, nie sed. Hoci sa to Európanom nezdá, naše telo je naozaj skonštruované tak, aby potrebné uvoľnenie dosiahlo v drepe – táto dispozícia vznikala dlho predtým, než boli vynájdené stoličky. Drep totiž uvoľní držanie tela a pretiahne chrbticu tak dobre ako máločo iné. Je to aj výborný spôsob, ako vyskúšať funkčnú pohyblivosť vášho chrbta, je totiž pohodlný iba flexibilným a zdatným ľuďom.
Choďte do drepu, iba ak máte zdravé kolená a nie ste obézni. Postavte sa chodidlami na šírku pliec, pokrčte kolená a mierne predkloňte trup. Predpažte sa natiahnite sa za rukami, pokračujte v krčení kolien, zadok sa približuje k zemi. Do úplného drepu sa dostanete vo chvíli, keď sa vám dotknú zadné strany stehien a lýtok. Päty by mali spočívať na zemi (neostaňte na špičkách!), spojenými rukami objímte kolená pred sebou, aby ste sa neprevážili dozadu. Drep do tejto krajnej polohy sa nazýva „fáza úplného zrútenia“. Ak ste vo forme, je to skvelé, rýchle natiahnutie chrbtice. Na iných miestach zemegule dokážu ľudia spokojne v drepe vydržať veľmi dlhý čas!
(Podľa knihy Zdravý chrbát, Reader's Digest Výber 2007)