1. Sú dnes ľudia v porovnaní s minulosťou častejšie chorí?
Jednoznačná odpoveď na to nejestvuje. V minulosti ženy zomierali pri pôrodoch, bola vysoká novorodenecká úmrtnosť, deti i dospelí zomierali počas epidémií a pandémií infekčných chorôb. Nejestvovala účinná protiinfekčná liečba, ako sú antibiotiká, bola rozšírená tuberkulóza, syfilis a iné ochorenia. Aj dnes v rozvojových krajinách umierajú deti a mladí ľudia na diagnózy, ktoré v našich podmienkach dávno nie sú problémom (napr. otrava krvi – tetanus). Ľudí v rozvinutých krajinách trápia zas civilizačné choroby, medzi ktoré patria aj alergické ochorenia ako peľové a potravinové alergie, astma, kožné dermatózy.
2. Čo spôsobuje, že dnes má toľko detí i dospelých oslabenú imunitu?
Súvisí to s viacerými faktormi. Dožívame sa vyššieho veku, s čím súvisí aj zvýšená chorobnosť starších ľudí. Ľudia sú dnes uponáhľaní, nemajú dostatok času na základné potreby ako jedlo, spánok, relax. Jedia málo čerstvej zeleniny a ovocia, potravín bez konzervačných prídavkov, ale zohrievanú, upravovanú stravu. Pijú málo čistej zdravej vody. Menej sa pohybujú. Všeobecne sa málo otužujú. Pri osobnej hygiene a upratovaní používajú množstvo agresívnych chemických látok – potenciálnych alergénov – a ničia vo svojom okolí prospešnú bakteriálnu flóru. Ďalším faktorom, ktorý má vplyv na nárast chorôb, je zlepšenie diagnostiky. Niektoré choroby, najmä alergie, sa vyskytovali aj v minulosti, ale sa nerozpoznali a neliečili.
3. Aké sú príznaky oslabenej imunity?
Poruchy imunitného systému sú rôznorodé. Medzi časté príznaky patria opakujúce sa infekčné ochorenia a ich komplikácie, či už v dýchacích orgánoch (najmä horné dýchacie cesty), alebo v močovom či tráviacom trakte. Oslabená imunita sa prejavuje aj opakovanými herpesmi (opary), aftami v ústnej dutine, rôznymi kožnými ochoreniami (vírusové bradavice, bakteriálne a kvasinkové choroby kože či slizníc – mykózy) alebo chronickou únavou.
4. Má na imunitu vplyv aj stres?
Hovorí sa tomu stresová imunosupresia. Výskumy dokázali, že psychická záťaž má rovnako dramatické dôsledky pre organizmus ako telesná trauma či pôsobenie biologických škodlivín. Imunitný systém totiž nie je v organizme izolovaný. Úzko spolupracuje s ďalšími systémami, a to s nervovým a endokrinným. Na bunkách zodpovedných za imunitu sa nachádzajú receptory pre mnohé hormóny. Pri dlhotrvajúcom strese môže dôjsť k zníženiu tvorby viacerých hormónov a taktiež produktov imunitného systému cytokínov. Dlhotrvajúce psychické napätie, nedostatok spánku, nedostatočné stravovacie návyky a strava s deficitom dôležitých výživových látok, ale aj vysoká fyzická záťaž, napríklad nárazové intenzívne tréningy u športovcov, vedie k útlmu niektorých funkcií imunitného systému.
5. Ako sa starať o svoj imunitný systém?
Niektorým ochoreniam podmieneným geneticky nie je možné predísť, pri určitej nepriaznivej kombinácii faktorov vonkajšieho a vnútorného prostredia skôr či neskôr prepuknú (napr. cukrovka 1. typu, do istej miery aj alergické ochorenia). Za stav svojej imunity sme však do veľkej miery zodpovední sami, sme teda „strojcami“ svojej imunity. Okrem racionálnej životosprávy a dostatku pohybovej aktivity, kvalitného spánku patrí medzi nástroje pomoci imunitnému systému (napriek súčasným kontroverzným názorom naň) očkovanie proti vybraným infekčným chorobám, správna liečba infekcií a chorôb pod dohľadom praktického lekára či pediatra, prípadne špecialistu (imunoalergológ, infektológ, pľúciar, ORL lekár, urológ…), nepodceňovanie obdobia zotavovania sa po chorobe, uvážené užívanie liečiv (najmä antibiotík).
6. Je pravda, že imunita do veľkej miery sídli v našom čreve?
Črevná mikroflóra je samostatný aktívny orgán, významný pomocník imunitného systému, ktorý sa buduje od narodenia. Dokonca aj o takej diagnóze ako Alzheimerova demencia sa v poslednom období hovorí aj v súvislosti s poruchou črevnej mikroflóry. Vyskytli sa aj názory, že niektoré iné psychiatrické poruchy možno súvisia s anomálnym bakteriálnym obsahom v črevách, napríklad neskorý autizmus. Bádatelia napríklad na zdravých dospelých myšiach ukázali, že rozvrátenie normálneho mikrobiálneho obsahu čriev antibiotikami vyvoláva zmeny správania – myši sa stali menej opatrnými či úzkostnými.
V čreve máme 1,5 kg baktérií z viac ako 500 druhov a nachádza sa tu 70–80 % imunitného systému. Tenké črevo má niekoľkonásobne väčšiu plochu ako koža. Je najväčším zdrojom buniek zodpovedných za imunitu. Každý už počul o probiotikách, „priateľských“ baktériách, ktoré režírujú, kontrolujú, odstraňujú alebo „udobrujú“ bunky imunitného systému s množstvom antigénov-alergénov, ktoré sa dostali do čreva stravou. Dnes však probiotické baktérie likvidujeme na každom kroku pasterizáciou a homogenizáciou mlieka, sterilizáciou a tepelnou úpravou potravín, pridávaním konzervantov, používaním agresívnych chemických prostriedkov v domácnostiach a podobne. Nedostatok probiotík v tenkom čreve priamo súvisí s narušením nielen lokálnej, ale aj celkovej imunity.