Dlhoročný primár na internom oddelení v banskoštiavnickej nemocnici Viliam Višňovský chodieval v piatom ročníku medicíny praxovať na chirurgickú pohotovosť. Najradšej slúžil s bratom vtedajšieho slávneho tenisového a hokejového reprezentanta Vladimíra Zábrodského. V ordinácii tohto veselého chlapíka sa nikdy nesťažovali na nečinnosť. Keď na vyšetrovacom stole neležal pacient, tak na ňom povinne mastili mariáš.
V jeden upršaný večer ich pri obligátnej partičke prerušilo klopanie na dvere. Za nimi stál premočený územčistý chlapík. Predstavil sa ako kováč. Vraj keď spolu s pomocníkom kuli podkovu, ten na ňu udrel tak silno, až vyletela z nákovy. Všade ju hľadali a nebolo jej. Len pomocník sa dušoval, že videl, ako sa stratila v kováčovom hrudníku. „Keďže sme ju nikde nenašli, asi musí byť tam,“ dokončil svoje rozprávanie s úprimnosťou v hlase majster od železa. Keď sa ho lekár spýtal, ako sa sem dostal, odvetil: „No predsa na bicykli.“
Dvojatestovaný chirurg Zábrodský sa významne pozrel na medikov a začal čudnému návštevníkovi slušne vysvetľovať, že si celkom určite pomýlil dvere, lebo oddelenie, ktoré práve hľadá, je vzadu v jednom zo švédskych domčekov. Kováč pochopil, že ho posielajú na psychiatriu. Urazene ich začal presviedčať, že nie je nijaký blázon. Keď bude treba, môže zavolať pomocníka, ktorý videl, že tá podkova zmizla v jeho hrudníku. Ako dôkaz ukázal prepálený odev. Keď to Zábrodskému nestačilo, rozopol si košeľu a odhalil jazvu medzi rebrami. Jazvička však bola primalá na to, aby cez ňu mohol vniknúť do tela väčší kus železa a navyše vôbec nevyzerala ako čerstvá. Kováč však tvrdošijne trval na tom, že má v hrudníku podkovu. Uspokojil sa, až keď ho doktor Zábrodský poslal na röntgen.
Po polhodine stál kováč vo dverách s röntgenovou snímkou. Doktor Zábrodský ju zdvihol proti svetlu a zbledol. Aj adepti medicíny skoro spadli z nôh, keď v pravej polovici hrudníka uvideli obrys konskej podkovy. Keby bola o kúsok vľavo, bola by z kováča mŕtvola. Od osrdcovníka, pažeráka a veľkých ciev ju delili sotva dva centimetre.
Nad prípadom kováča s podkovou v hrudníku všetci krútili hlavou. Objav na röntgenovej snímke poprel všetky znalosti o traumatológii. Chlapovi vletel do pľúc kus žeravého železa a on bol celkom v pohode. Kováč neprejavoval známky väčšieho utrpenia, nebol schvátený a zjavne ho netrápila ani dýchavičnosť. Odborníci špekulovali, že žeravé železo skoagulovalo okolité tkanivá, a tak zabránilo komplikáciám. Kováč prežil aj operáciu bez akýchkoľvek komplikácií a rýchlo sa zotavil.
Stále som sa nemohol zbaviť pocitu, že si doktor Višňovský zo mňa strieľa. Zatelefonoval som viacerým známym chirurgom a prečítal im príbeh kováča s podkovou. Unisono tvrdili, že keby sa také niečo stalo, tak by ten človek musel byť na fleku mŕtvy. Podkova nemohla prejsť cez dvojcentimetrovú štrbinu medzi rebrami. Keby aj prešla, po prieniku do pľúc by určite vznikol pneumotorax. Rozprávku o žeravom železe, ktoré skoagulovalo okolie rany, vyvrátili praktikami z dôb starého Hippokrata. Vtedy sa krvácanie zastavovalo žeravým železom, ale pacienti pri tejto terapii revali od bolesti. Pri takej horúčave by kováč utrpel traumatický šok od bolesti a zaručene by v lepšom prípade nasledovala okamžitá strata vedomia. Je vonkoncom vylúčené, že by v takom stave prišiel do nemocnice na bicykli a ešte so spálenou časťou pľúc vyrozprával svoj príbeh.
Zatelefonoval som primárovi, čo si o jeho rozprávaní myslia dnešné chirurgické kapacity. Napodiv s nimi súhlasil. Keby kováča s podkovou nevidel na vlastné oči, tak by tomu celkom iste neuveril ani on. Potom však dodal, že operačný tím viedol profesor Jaroslav Procházka, ktorý súčasne prednášal na lekárskej fakulte. Medikom to nedalo a na prednáške sa ho opýtali na záhadného pacienta s konskou podkovou v hrudi. Uznávaný hrudný chirurg zauvažoval, že podkova zanechala malú ranu asi preto, lebo sa pri prudkej rotácii zabodla jedným koncom do pacientovho tela. Na záver zdôraznil, že keby ten kus železa sám s tela pacienta nevyoperoval, neuveril by, že sa také niečo môže stať a ešte to človek prežije. Na ďalšej prednáške ukázal študentom röntgenové snímky a popísal celý priebeh operácie.
(Z knihy Čierny humor v bielom plášti, kapitola Prvý genetický rozvod, Forza Music)