Na zamyslenie: Čomu všetkému je na vine homocysteín?

Navyše homocysteín podľa všetkého neškodí len srdcu a cievam, ale jeho zvýšená hladina by mohla byť príčinou ďalších civilizačných chorôb vrátane nádorov.

Je veľmi pravdepodobné, že ste o homocysteíne nikdy nepočuli. Túto látku pritom objavil nositeľ Nobelovej ceny Vincent Du Vigneaud už v roku 1932 a nazval ju toxickou aminokyselinou. Homocysteín je organická zlúčenina, patrí medzi základné stavebné jednotky bielkovín. Laikovi stačí vedieť, že jej hladinu je možné zistiť z krvi, podobne ako hladinu cholesterolu. Už v roku 1969 Dr. Kilmer McCully prezentoval dve deti s vysokou hladinou homocysteínu, ktoré zomreli a pri pitve sa u nich zistili závažné aterosklerotické zmeny. Aterosklerotické pláty v ich cievach neobsahovali tuky a McCully bol prvý, kto poukázal na prepojenie aterosklerózy s vysokou hladinou homocysteínu.

Neplatí cholesterolová teória aterosklerózy?

Jedným z tých, ktorí pochybujú o správnosti a platnosti cholesterolovej teórie aterosklerózy, je aj český lekár, primár poradne pre civilizačné choroby MUDr. Karel Erben z Prahy. „V roku 1992 som na jednom kurze prevencie kardiovaskulárnych chorôb spisoval anamnézu s mužom, ktorý mal niečo cez 40 rokov,“ napísal doktor Erben pre český časopis Sféra.

„Uviedol, že jeho otec zomrel náhle na infarkt vo veku 43 rokov. Jeho hladina cholesterolu bola 5,36 mmol/l, takže nijako významne zvýšená, a ani v jeho životnom štýle sa nepodarilo nájsť nič, čo by predstavovalo možné familiárne riziko. Po kurze odišiel domov s tým, že o rok sa vráti zas. Už neprišiel a od rodiny som sa dozvedel, že uplynuli tri mesiace od jeho pohrebu po náhlom infarkte. Toto úmrtie otriaslo mojou vierou, že cholesterol je hlavnou príčinou srdcovo-cievnych ochorení a medicína vie o príčinách infarktu všetko, čo lekári potrebujú vedieť.“

Odklon Dr. Erbena od cholesterolovej teórie spôsobila v máji 1994 veta v odbornej zdravotníckej tlači: Bol objavený nový nezávislý rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení – homocysteín. „Zvýšená hladina homocysteínu v krvi vzniká menej často z genetických, hormonálnych alebo toxických príčin,“ píše sa na webstránke karelerben.cz. „Najčastejšie ju spôsobia civilizačné zmeny v skladbe potravy. Ide o taký rozšírený jav, že v nejakej miere prakticky postihuje celú dospelú populáciu a značnú časť detí a mládeže.“

Autori Doby jedovej o homocysteíne

Aj v populárno-náučnej publikácii Doba jedová profesorov Anny Struneckej a Jiřího Patočku (mesačník Dobré zdravie so známym českým toxikológom priniesol rozhovor v júlovom čísle) sa píše o homocysteíne: „Zvýšená hladina homocysteínu v krvi sa v súčasnosti považuje za indikátor rizika ischemickej choroby srdca, infarktu myokardu, ochorenia ciev, hypertenzie, vzniku rakoviny, predčasných potratov, porúch vo vývoji nervovej sústavy a niektorých iných vývojových porúch. Homocysteín je neurotoxický, takže sa podieľa na poklese mentálnej kapacity a na vývoji demencie. Mnohé najnovšie štúdie poukazujú na jeho úlohu pri vzniku autizmu, demencie i Alzheimerovej choroby.“

Podľa autorov sa však v priebehu mnohých štúdií ukázalo, že hladinu homocysteínu v krvi môže výrazne ovplyvniť diéta. Najnovšie potvrdzujú v tomto smere účinnosť trojice vitamínov B6, B12 a kyseliny listovej: „Pochopenie procesov látkovej premeny homocysteínu zároveň vedecky vysvetľuje, prečo podávanie vyšších dávok vitamínov B6, B12 a kyseliny listovej funguje ako prevencia neurodegenerácie a demencie a aj pri zlepšovaní príznakov autistických porúch.“

Zachránia nás „béčkové“ vitamíny?

Podľa webstránky privátneho zariadenia Alpha medical, ktoré na Slovensku poskytuje služby laboratórnej medicíny, je vyššia koncentrácia homocysteínu ako 12 µmol/l (najnovšie sa hovorí aj o hranici 10 mikromolov) nezávislým rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení. Zvýšenie homocysteínu o 5 µmol/l zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení o viac ako 30 %. Na zníženie týchto vysokých koncentrácií homocysteínu treba mať v organizme dostatok vitamínov. Ak nemáte možnosť jesť denne 5-krát zeleninu a ovocie, ak máte vyšší vek, zhubnú anémiu, gastritídu, ak ste vegán, fajčiar, máte deficit B6, B12 a folátov (kyseliny listovej), je potrebné užívať nejaký nutričný doplnok.

Takisto tehotné ženy by mali po konzultácii so svojím gynekológom užívať kyselinu listovú. Na Slovensku má 20 % ľudí nedostatok pyridoxínu (vitamín B6), až 40 % starších ľudí má deficit vitamínu B12. Varujúcim údajom je aj to, že nedostatok B12. má až 70 % vegánov. Výskum z roku 2003 dokázal, že ak vegáni s deficitom B12. a vysokou koncentráciou homocysteínu dostávali tento B-vitamín injekčne, výrazne sa im znížila hladina homocysteínu a stúpla koncentrácia B12. v krvi.

Čo z toho vyplýva? Že bojovať s homocysteínom by azda mohlo byť jednoduchšie ako s cholesterolom – keďže koncentráciu homocysteínu v tele znižuje príjem vitamínov zo skupiny B. Je to menej komplikované ako totálna zmena jedálneho lístka, akú si vyžaduje vysoká hladina cholesterolu. Mimochodom, pivári mávajú nižšie hladiny homocysteínu práve pre obsah „béčok“ v tomto nápoji, hoci pivo rozhodne nemožno považovať za liek v boji proti vysokej hladine homocysteínu.

Máme hladiny ako Američania po infarkte

„Hlavným pilierom prevencie infarktov a ďalších kardiovaskulárnych ochorení je znižovanie homocysteínu v krvi,“ myslí si MUDr. Erben. „Význam jeho znižovania ešte vzrástol po tom, čo sa ukázalo, že homocysteín je príčinou zvyšovania krvného tlaku a vzniku poruchy glukózovej tolerancie, ktorá predchádza vzniku diabetu 2. typu. Tým sa vysvetlilo, že syndróm X (zvýšenie cholesterolu, hypertenzia, cukrovka a obezita) nie je záhadným syndrómom, ale súhrnom štyroch prejavov zvýšenej hladiny homocysteínu v krvi, ktoré môžu človeka postihovať jednotlivo alebo v rôznych kombináciách.“

Keďže v medicíne nič nie je jednoznačné, ponúkame aj ďalší pohľad. Jestvujú klinické štúdie robené na tisíckach ľudí (časť jednej z nich sa robila aj na Slovensku na 850 pacientoch), ktoré síce dokázali pokles hladiny homocysteínu pri užívaní spomínaných troch vitamínov B-komplexu, ale bez následného očakávaného zníženia počtu infarktov, cievnych mozgových príhod či iných úmrtí zo srdcovo-cievnych príčin.

Plošné meranie homocysteínu v rámci preventívnych prehliadok zatiaľ na Slovensku na obzore nie je. V každom prípade je to téma, ktorej sa treba viac venovať. Výsledky štúdie v SR už 11 rokmi dokázali, že Slováci mali znížené hodnoty vitamínov B6, B12 i kyseliny listovej. A doc. MUDr. Ján Lietava, dnes prezident Slovenskej ligy Srdce srdcu, vtedy konštatoval: „Zdraví Slováci majú takú istú hodnotu homocysteínu ako Američania po infarkte.“ Znamená to niečo?