Na tlačovej konferencii s témou Kedy povedať antibiotikám nie, to povedala riaditeľka Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku, MUDr. Darina Sedláková. Spresnila, že v širšom kontexte hovoríme o tzv. antimikrobiálnych látkach (látky, ktoré účinkujú na rôzne spektrum mikroorganizmov vrátane baktérií). „Aj antibiotiká sú látky s antimikrobiálnym účinkom, no tie nie sú účinné proti vírusom, hubám, parazitom a ochoreniam, ktoré nie sú bakteriálneho pôvodu,“ dodala Sedláková.
Antibiotiká a očkovanie
Objav antibiotík a očkovania nám podľa Sedlákovej výrazne zmenil spektrum chorobnosti a úmrtnosti vo vyspelých aj v rozvojových krajinách. Tak, ako kedysi ľudia trpeli na infekčné ochorenia, dnes trpia na kardiovaskulárne, onkologické a podobne.
Trochu histórie
Škótsky farmakológ Alexander Fleming bol človek, ktorý prvý objavil účinok na baktérie v roku 1928. V roku 1945 za tento objav získal Nobelovu cenu. Vďaka penicilínu sa zvýšila šanca na prežitie z 10 na 90 percent u pacientov, ktorí trpeli na infekčné ochorenia a očakávaná dĺžka dožitia sa predĺžila až o 20 rokov.
V spotrebe antibiotík sa Slovensko nachádza na siedmom mieste medzi krajinami, ktoré majú spotrebu antibiotík najvyššiu. Pre zaujímavosť, na prvom mieste sa nachádza Grécko. Stále sú aj krajiny, ktoré pomerne dosť predpisujú stále účinné antibiotikum penicilín. „Žiaľ, dostal nálepku, že už nemôže fungovať, keď je tu tak dlho, takže ľudia ho akoby odmietajú. Nielen lekári, ale aj pacienti,“ informovala ďalej Darina Sedláková. „Pacient má pocit, že keď mu lekár predpíše penicilín, veľkú námahu si s ním nedal.“
Kým antibiotiká plnili svoju úlohu a nemali sprievodné javy ako rezistencia, nikto sa nimi nezaoberal a ľudia ich vnímali ako lieky, ktoré máme k dispozícii, predpisujeme ich a následne užívame. Problém v súvislosti s antibiotikami je podľa Sedlákovej slov rezistencia. Čo to znamená? „Strácanie účinnosti antibiotík na infekcie, teda baktérie, na ktoré boli tradične účinné.“ Dôvodov je podľa Sedlákovej niekoľko – antibiotiká sa zneužívajú nadužívajú a podužívajú (keď ich pacient neužíva podľa predpisu). „Pochopiteľne, je tu prirodzený proces, pretože tak, ako každý organizmus, aj baktéria sa snaží obrniť voči tomu, čo ju chce zabiť alebo čo chce redukovať jej množenie a rast a je tu aj prirodzený proces rozvoja rezistencie na antibiotiká,“ skonštatovala Sedláková, podľa ktorej je preto dôležité neustále mapovať, ako sa antibiotiká a baktérie správajú a robiť si o tom podrobné záznamy aj na medzinárodnej úrovni. „Pretože, ako sa hovorí, infekcia nepozná hranice, ale ani rezistencia na antibiotiká nepozná hranice,“ tvrdí ďalej MUDr. Sedláková.
Antibiotikum má prísť na rad, keď má pacient dokázanú bakteriálnu infekciu. Až deväť z desiatich zápalov horných dýchacích ciest je podľa Sedlákovej slov spôsobených vírusmi, takže prechladnutie, pokašliavanie a soplíky nie sú bakteriálne infekcie a na ne antibiotiká nie sú náležité. Sedláková tiež upozornila na to, že ak sa antibiotiká neužívajú dostatočne dlho a v predpísanej dávke, časom sa „vybije“ ich potenciál a v budúcnosti pacient nemusí byť na dané antibiotikum pripravený, antibiotikum nebude účinkovať a rezistencia bude narastať.