Píše v nej o látke amygdalín, ktorá sa v rámci alternatívnej liečby na súkromných klinikách v Mexiku či Amerike využíva na liečbu onkologických diagnóz. Edward Griffin nie je lekár, ale spisovateľ a publicista, ktorý pred časom navštívil Bratislavu. Tento článok vznikol na základe tvrdení, ktoré odzneli na tlačovej konferencii i osobného rozhovoru s ním a s jeho manželkou.
Na svoj vek tento 82-ročný pán vôbec nevyzerá. „Vidíte, asi na mňa ten kyanid nemá také zhubné účinky,“ naráža s úsmevom na fakt, ktorý odborníci či informovaní laici často vyčítajú amygdalínu, ľudovo nazývanému aj vitamín B17. Každá molekula prírodnej látky s názvom amygdalín, ktorú v najväčšom množstve obsahujú marhuľové jadrá, totiž obsahuje aj známy jed kyanid. Práve táto látka má schopnosť usmrcovať rakovinové bunky. Treba však dodať, že aj štandardné chemoterapeutiká, čiže lieky určené na terapiu rakoviny, sú toxické a majú mnoho vedľajších účinkov. Toxicita látok navyše závisí aj od spôsobu ich podávania. Staršia generácia si iste spomína na to, ako ich mamy upozorňovali, že nesmú zjesť viac ako 5–6 jadier marhuľových kôstok, pretože ich horká chuť je vlastne chuť kyanidu.
Amygdalín alebo vitamín B17
Ale vráťme sa na začiatok celého tohto príbehu. Edward Griffin sa s touto témou po prvýkrát stretol v roku 1971. „Išlo o môjho priateľa, doktora Richardsona, ktorý na svojej klinike úspešne liečil pacientov s rakovinou pomocou amygdalínu, ľudovo nazývaného aj vitamín B17. "Povedal mi, že má dobré výsledky, ale zdravotný dohľad mal na túto liečbu kritický názor a chcel mu odobrať licenciu. Mojou úlohou bolo napísať článok, v ktorom poskytnem informáciu o úspechoch tohto druhu liečby, ktorá nebola odsúhlasená, ako určitú protiváhu proti nezmyselnému zákazu zo strany úradov. Napokon z toho vznikla kniha, ktorú som písal tri roky.“
Kniha na tému vitamínu B17 pri liečbe a prevencii rakoviny v USA vyšla už v roku 1974. Z dnešného pohľadu je teória v nej opísaná vlastne pomerne stará, ale v zásade sa na nej nič nezmenilo. V tom čase sa o tomto druhu liečby v Spojených štátoch veľa diskutovalo a bola i je to dosiaľ kontroverzná téma. Účinky amygdalínu, resp. vitamínu B17, sa intenzívne sledovali už od konca 60. rokov do polovice 80. rokov minulého storočia, najmä v Spojených štátoch, Mexiku, Nemecku či vo Francúzsku, v tom čase výhradne na zvieracích modeloch.
Protinádorový účinok amygdalínu sa potvrdil a dávky použité v testoch toxicity boli dokonca mnohonásobne vyššie, ako sú odporúčané preventívne dávky aj liečebné dávkovanie u onkologických pacientov, aké sa používa na klinikách v Mexiku či Amerike. Dvojito zaslepené štúdie s touto látkou však nikto nerobil. Podľa Edwarda Griffina je dôvodom to, že ide o látku rastlinného pôvodu, ktorá je pre farmabiznis nezaujímavá, pretože sa nedá patentovať.
Denne rozdrvené marhuľové jadrá
Prečo vitamín B17? Prečo marhuľové jadrá? Medzi západným Pakistanom, Indiou a Čínou sa nachádza malé kráľovstvo nazývané Hunza. Jeho obyvatelia sú známi svojou dlhovekosťou a zdravím. V čase, keď Griffin písal svoju knihu, v Hunze sa podľa dostupných informácií prakticky nevyskytovala rakovina. Táto ťažko dostupná oblasť odrezaná od okolitého sveta je známa pestovaním marhuľových stromov a Hunzovia používajú marhule, ich semená i olej prakticky na všetko. Kôstky z marhúľ sa tam teda nevyhadzujú ako u nás. Okrem toho jedávajú prevažne obilie a zeleninu ako pohánku, proso, hrášok, bôb, naklíčené strukoviny či rôzne druhy drobných plodov. To všetko obsahuje vitamín B17.
Edward Griffin sa vo svojej knihe venuje nielen Hunzom, ale aj Eskimákom či obyvateľom Abcházska, ktorí takisto prijímajú v strave vysoké preventívne dávky vitamínu B17, hoci v iných plodinách. „Osobne som tam nikdy nebol,“ priznáva sa starý pán. „Keď som sa dozvedel, aké ťažké je dostať sa do Hunzy, tak som to vzdal. Pri zhromažďovaní materiálov a dôkazov o účinku vitamínu B17 som sa však zhováral s ľuďmi, ktorí Hunzu navštívili.“
Podľa Griffina je rakovina liečebný proces, keď sú poškodené bunky nahrádzané novými, zdravými. Niekde však došlo ku chybe a onen proces náhrady, výmeny buniek sa neskončí, pretože zlyhali potrebné chemické či elektrické signály. Ochrana pred rakovinou podľa neho spočíva v dostatočnom príjme vitamínu B17. On sám denne s manželkou konzumuje rozdrvené marhuľové jadrá, ktoré melú na kávovom mlynčeku a používajú ako korenie, do müsli, šalátov a podobne. Ich horká chuť však nie je každému príjemná. „V niektorých škandinávskych krajinách sa marcipán vyrába nie z mandlí, ale z marhuľových jadier,“ hovorí pre Dobré zdravie. Ich konzumácie sa preto netreba báť. Za bezpečnú dávku sa považuje toľko jadier, koľko je človek schopný zjesť aj samotných marhúľ.
„Osobne ich skonzumujem tak 6–8 kusov denne, poznám ľudí, čo zjedia aj dvanásť,“ vysvetľuje. Na internete sa objavil absurdný prípad otravy kyanidom po konzumácii kávovej šálky plnej jablkových jadierok (takisto obsahujú vitamín B17). „Nemyslím si, že je pravdivý, ale viete si predstaviť, že by ste zjedli toľko jabĺk, koľko jadierok bolo v pohári naplnenom po okraj?“ pýta sa Griffin. Mimochodom, ak by sa toto množstvo amygdalínu podalo priamo do žily, toxickému efektu by sa pacient vyhol. Kyanid sa z molekuly amygdalínu najjednoduchšie uvoľní, keď sa podá ústami, pretože mu k tomu pomôže kyslé (nízke) pH v žalúdku.
Nezahadzujte ohryzky z jabĺk
Z vyššie uvedeného vyplýva, že prevenciou vzniku rakoviny by mohla byť strava. To nie je nič nové, pretože aj onkológovia pripúšťajú, že strava sa na vzniku viacerých druhov onkologických ochorení podieľa v pomerne vysokej miere. „Vitamínová teória“ prevencie rakoviny v tomto prípade zdôrazňuje dostatočný príjem B17, ktorý sa hojne vyskytuje v 1 200 druhoch jedlých rastlín, ale predovšetkým v marhuľových jadrách. Nemali by sa teda ocitať v odpadkovom koši. Strava „zdravých“ Hunzov podľa všetkého obsahuje asi deväťnásobne viac vitamínu B17 ako strava človeka z industrializovanej spoločnosti.
Ako má postupovať pacient s diagnostikovanou rakovinou? Tu vzniká problém. Liečbu amygdalínom poskytujú napríklad kliniky v americkom San Franciscu či Oasis of Hope v Mexiku. Tam sa amygdalín podáva v čistej, purifikovanej, forme vyrobený priamo z kôstok marhúľ v kapsulách (500 mg až 1 g denne cez ústa) alebo infúziách (3–9 g v závislosti od hmotnosti, diagnózy a podobne). Na Slovensku nie je dostupný a v lekárňach možno kúpiť len doplnok výživy, ktorý obsahuje bezpečnú preventívnu dávku v podobe 640 mg rozomletých marhuľových jadier (v 4 kapsulách) v spojení s extraktmi húb a rakytníka. Otázne je, či je táto úradmi povolená preventívna dávka dostatočná.
Samozrejme, amygdalín, čiže vitamín B17, nie je zázračný liek. Ani informácia o jeho protirakovinovom účinku nie je nová. To, že ľudia, ktorí žijú v izolovaných oblastiach a zachovávajú si svoj pôvodný spôsob života spätý s prírodou a oslobodený od negatív civilizačných vplyvov, sú zdravší, je logické. Stále platí jedno – všetko s mierou. Sezóna marhúľ síce teraz nie je, ale možno stačí konzumovať jablká aj s kôstkami, resp. si z ohryzkov jabĺk aj s kôstkami pripraviť čaj. Tak to odporúča v kapitole na tému vitamínu B17 aj prof. Anna Strunecká v bestselleri Doba jedová. V dobrej viere, že to pomôže.