V živočíšnej ríši je neúrazové ochorenie chrbtice veľmi zriedkavé. V prípade človeka sa tento problém dostal do popredia najmä v súvislosti so vzpriameným držaním tela. Preto sú niektoré časti chrbtice extrémne namáhané, dôkazom je najčastejšie postihnutie platničky medzi posledným driekovým stavcom a krížovou kosťou, čiže postihnutie krížov.
„Záťaž chrbtice sa na dobrovoľníkoch špeciálne zisťovala tak, že sa im pichalo do platničky,“ vysvetľuje neurológ MUDr. Ivan Buran, PhD. „Zistilo sa, že v stoji je táto záťaž stopercentná, keď si človek ľahne, zníži sa na 25 %. Opätovne však stúpa v sede, menšia je pri vystretom chrbte, pri sede s ohnutým chrbtom sa záťaž zvyšuje až na 85 %. Obyčajné sedenie, najmä dlhodobé nesprávne sedenie niekde pri stole v kancelárii stačí na to, aby sme si poškodzovali chrbticu,“ vraví odborník.
Prečo je bolesť chrbtice problém?
- 80 % dospelých v priemyselných krajinách prekonalo aspoň jednu epizódu bolesti chrbta, ktorá spôsobila práceneschopnosť
- po tretej dekáde života viac ako 50 % ľudí prekonalo takú závažnú epizódu bolesti chrbta, že museli zmeniť spôsob svojho života
- aj napriek „optimálnemu manažmentu“ prechádza 5 % akútnych bolestí do chronického štádia až invalidizácie
Bolesti chrbtice sú civilizačná choroba
O ochoreniach chrbtice, resp. tzv. vertebrogénnych ťažkostiach, sa dnes hovorí ako o civilizačnej chorobe. Tieto ťažkosti majú širokú škálu klinických prejavov, a preto sa týkajú viacerých lekárskych odborov – neurológie, internej medicíny, ortopédie, reumatológie, rehabilitácie, dokonca aj detského lekárstva.
„Za vertebrogénnu poruchu alebo bolesť sa označuje každá bolesť lokalizovaná v rôznych oblastiach chrbtice, avšak bolesťami v chrbtici sa môžu prejavovať najrôznejšie choroby – zápalové, degeneratívne, funkčné poruchy, neurologické, metabolické a svalové choroby, dokonca metastázy a prenesené bolesti pri vnútorných a iných chorobách, pri postihnutí kĺbov končatín,“ tvrdí posudkový lekár MUDr. Juraj Kuštár v správe vypracovanej na túto tému pre Sociálnu poisťovňu.
„Najčastejším príznakom poruchy funkcie chrbtice je bolesť. Ide o subjektívny pocit, od mierneho dyskomfortu až po zničujúci nepríjemný pocit. Vnímanie bolesti sa líši nielen u rôznych osôb, ale podľa psychickej ,kompenzácie‘ sa líši aj u toho istého človeka. Preto intenzita pociťovania bolesti nie vždy korešponduje so závažnosťou poškodenia chrbtice. Najmä pri akútne vzniknutých ťažkostiach bez úrazu nie je potrebné v prvom rade realizovať drahé vyšetrenia. Dokonca bežná doba liečenia bolestí chrbtice je asi 6 týždňov a až pri neúspechu bežnej medikamentóznej liečby je vhodná návšteva špecialistu. Dovtedy je plne opodstatnená len liečba všeobecným lekárom, samozrejme, pri dodržiavaní odporúčaných režimových opatrení zo strany pacienta,“ dodáva posudkový lekár.
Pri bolesti môže pomôcť trojica béčok!
Čo sa týka liečiv, na Slovensku sa okrem voľnopredajného ibuprofénu spotrebuje mesačne 150-tisíc balení nesteroidných analgetík (na lekársky predpis). To sú lieky, ktoré tlmia alebo odstraňujú bolesť, zároveň majú protizápalový účinok (napr. známe účinné látky ako diklofenak, piroxikam). „Túto vysokú spotrebu by sme však mali výrazne zredukovať, aby pacienti užívali čo najnižšie účinné dávky čo najkratšie obdobie,“ hovorí prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Slovenskej lekárskej komory MUDr. Peter Makara. „Bolesti chrbta sú trest za to, ako macošsky sa správame k našej chrbtici. Sedavý spôsob života, jazdenie autom, málo pohybových aktivít, nesprávne držanie tela či nesprávne pohybové vzorce pri práci – to sú najčastejšie príčiny bolesti chrbta,“ dodáva.
Málo známym, vedecky potvrdeným faktom v liečbe bolestí pohybového aparátu je užívanie vitamínov skupiny B. Béčka sú stará a známa skupina vitamínov rozpustných vo vode, pričom oficiálne ich je dvanásť. Protibolestivý účinok však majú najmä tri, a to B1, B6 a B12. „Pridanie vysokých dávok týchto vitamínov k nesteroidným analgetikám má protibolestivý účinok a skracuje dĺžku liečby,“ tvrdí MUDr. Makara. „Polovičná dávka nesteroidných analgetík a vysoké dávky spomínaných druhov vitamínov B má rovnaký efekt ako plná dávka nesteroidných analgetík. Pritom znížime nežiaduce účinky nesteroidných analgetík na minimum.“
Nesteroidné analgetiká sú známe vedľajšími účinkami v oblasti tráviaceho traktu, vysoké dávky a dlhodobá liečba zvyšujú aj riziko srdcovo-cievnych komplikácií. „Dôležité je však brať trojicu béčok v dostatočne účinnej dávke,“ zdôrazňuje praktický lekár Peter Makara. „Ide o voľnopredajné vitamíny vo forme klinicky overeného lieku, ktorý nehradí poisťovňa, v úvode by sa mal brať tri-, štyrikrát denne až do vymiznutia príznakov. Štandardne aj okolo troch mesiacov.“
Vysokodávkovaná schéma v jednej kapsule obsahuje 40 mg benfotiamínu (v tuku rozpustná podoba vitamínu B1), 90 mg vitamínu B6 a 250 mikrogramov vitamínu B12. V lekárňach sú dostupné rôzne prípravky s obsahom „béčkových“ vitamínov, štandardne však aj tie s označením forte obsahujú 10 mg B1 či B6 alebo 10 mikrogramov bé dvanástky. Potravinové doplnky potrebné „protibolestivé“ dávky béčok vôbec neobsahujú! Pri akútnych bolestiach chrbtice či natiahnutom svale nestačia.
Ako hlboko sa predkloníte k zemi?
V prieskume o bolestiach chrbta, ktorý sa uskutočnil v tisícke ambulancií praktických lekárov po celom Slovensku, pacienti vypĺňali dotazník, kde museli uviesť na percentuálnej škále, či majú viac sedavé alebo aktívne zamestnanie, koľkokrát do týždňa a ako dlho vykonávajú nejakú športovú aktivitu, jej druh, ako bolesti chrbta ovplyvňujú ich každodenný život (napr. nespím dobre, môžem stáť len krátky čas, mám problémy s obliekaním, nemôžem nosiť ťažké veci…). Uviedli intenzitu pociťovanej bolesti od nula do desať.
Po vyplnení dotazníka ich ešte vyšetril lekár z hľadiska objektívnych parametrov. Jedným z nich je aj tzv. Thomayerovo vyšetrenie, keď sa pacient s vystretými nohami musí predkloniť k zemi, akoby sa jej chcel dotknúť špičkami prstov. Lekár centimetrom odmeria vzdialenosť od zeme po špičky prstov pacienta. Čím je číslo menšie, tým je chrbtica ohybnejšia.
„Dvadsať centimetrov od zeme je ešte o. k.,“ dodáva Makara. Z 1 500 dospelých pacientov s približne rovnakým zastúpením mužov a žien nevykonáva 46 % žiadne športové aktivity! Najčastejšou frekvenciou športovania je 1-, 2-krát týždenne. Možno aj preto sa do požadovanej výšky 0–19 cm nad zemou dokáže predkloniť len 48 % vyšetrených. Jedno percento sa neskloní nad zem hlbšie ako meter, ale je pravda, že ide väčšinou o pacientov nad 60 rokov. Logicky sú na tom najlepšie tí, ktorí športujú a najhoršie tí, čo nešportujú. MUDr. Makara: „Pre mobilizáciu chrbtice pritom stačí obyčajná chôdza polhodinu denne v kuse. Lenže pre mnohých je jednoduchšie užiť liek proti bolesti, ako sa začať hýbať, športovať, zmeniť spôsob sedenia v zamestnaní, počas šoférovania a pracovať na správnom držaní tela.“
Akútna bolesť chrbta
- jednoduchá, nešpecifická bolesť – 95 %
- bolesť súvisiaca s nervovými koreňmi – menej ako 5 %
- možnosť vážnej patológie – menej ako 1 %
(Zdroj: prezentácia MUDr. Petra Makaru)
Vitamíny skupiny B
B1 – tiamín (alebo v tuku rozpustná forma benfotiamín so 4-krát vyššou účinnosťou)
B2 – riboflavín
B3 – niacín
B5 – kyselina pantoténová
B6 – pyridoxín
B8 – biotín
B9 – kyselina listová
B12 – kyanokobalamín