A práve to môže byť pre nich nebezpečné. Lekára totiž vyhľadajú príliš neskoro, v štádiu nezvratných závažných zmien na pľúcach. Preto by mal každý z nás spozornieť, ak sa uňho objavia tieto príznaky:
1. Kašeľ
Chronický kašeľ je zvyčajne prvým príznakom ochorenia. Väčšinou ide o kašeľ s vykašliavaním hlienov. Zvyčajne sa objaví a potom naraz prestane, ale ako ochorenie postupuje, kašeľ sa stane trvalejším – chronickým. Pokiaľ pretrváva dlhšie ako tri mesiace v roku a takýto stav sa opakuje viac ako dva roky po sebe bez akéhokoľvek vysvetlenia, môže ísť o stav, ktorý predchádza vzniku ochorenia. Mnohí pacienti však tento stav považujú za obyčajný „fajčiarsky kašeľ“ a pomoc preto nevyhľadajú včas.
2. Dýchavičnosť
Práve dýchavičnosť pacienti uvádzajú ako jeden z príznakov, ktorý im najviac prekáža. Obyčajne má pacient pocit, že nemôže úplne vydýchnuť. Ako dôsledok opakovaného zápalu a/alebo rozdutia pľúc totiž vzniká zúženie, ktoré sa prejavuje poruchou priechodnosti dýchacích ciest a obmedzením prúdenia vzduchu v dýchacích cestách. Časom sa zhoršuje, predovšetkým pri námahe. V pokročilých štádiách sa objavuje aj v úplnom pokoji, dokonca môže byť prítomná ustavične. Dýchavičnosť býva hlavným zdrojom úzkosti a zhoršenej kvality života pacientov a je tiež príčinou úbytku na váhe a celkovej slabosti.
Tento stav pacienti najčastejšie opisujú takto: veľmi ťažko sa mi dýcha, stojí ma to veľa síl, mám pocit nedostatku vzduchu…
Dýchavičnosť by sa dala rozdeliť do rôznych stupňov:
- 0 – stav bez dýchavičnosti
- 1 – dýchavičnosť pri veľkej záťaži
- 2 – dýchavičnosť pri chôdzi do kopca alebo rýchlejšej chôdzi po rovine
- 3 – potreba zastaviť sa a nadýchnuť sa pri bežnej chôdzi
- 4 – pacient sa musí zastaviť po 100 metroch chôdze alebo po niekoľkých minútach chôdze po rovine
- 5 – dýchavičnosť pri pomalej chôdzi v byte alebo pri obliekaní sa či umývaní.
3. Vykašliavanie hlienov
Je to najčastejší príznak súvisiaci s dolnými dýchacími cestami, teda prieduškami a pľúcami. Poškodené dýchacie cesty produkujú oveľa viac hlienu ako pľúca zdravého človeka. Pacient vykašliava hlieny (tzv. spúta) rôzneho charakteru a farby.
4. Infekcie dýchacích orgánov
Vírusové aj bakteriálne infekcie sú častejšie a majú ťažší priebeh. Problémy s dýchaním a kašeľ sa môžu pri prebiehajúcej infekcii zhoršiť a aj množstvo vykašľaných hlienov je väčšie ako obyčajne. Hlieny majú pri infekcii obyčajne žltú alebo zelenú farbu. Najvyššie riziko infekcií hrozí v zimných mesiacoch.
5. Cyanóza
V tomto prípade ide o modrofialové zafarbenie kože a slizníc, ale aj o sfarbenie jazyka, pier, pokožky na tvári či spojiviek. Koža je teplá, predovšetkým na rukách a nohách.
6. Mimopľúcne prejavy
Patria medzi ne poruchy funkcie kardiovaskulárneho a endokrinného systému a tiež svalového aparátu. V pokročilejších štádiách môže ochorenie viesť k srdcovému zlyhávaniu. Mechanizmus je v podstate veľmi jednoduchý. Krv tečie z pravej polovice srdca do pľúcneho obehu, kde je normálne nízky tlak. Proces choroby však túto situáciu mení. Kvôli zúženým prieduškám ťažšie preniká kyslík do časti pľúcnych komôrok. V stenách takto zle okysličených komôrok sa prirodzene začnú uzatvárať cievy. Veď prečo by mali byť otvorené, keď v komôrkach nie je dosť dýchacích plynov a v podstate nie je čo vymieňať… Krv z pravej polovice srdca teda tečie do mnohých veľmi tenkých trubičiek, z ktorých sa mnohé začnú zužovať a uzatvárať. Tlak tvorený srdcovou pumpou narastá, aby sa krv cez tieto tenké trubičky dostala. Pravá polovica srdca sa tak začne príliš preťažovať.
7. Iné prejavy
Pacientov trápi napríklad zvýšená únava či opuchy členkov…