Čerstvý absolvent medicíny František Hampl dostal povolávací rozkaz do Plzne. Pridelili ho do ošetrovne na letisku v Boroch. Denne prehliadal pilotov. Staral sa o ich zdravotný stav, aby mohli lietať a brániť „vzdušné more“ našej vtedajšej socialistickej vlasti. Útvar fungoval ako hodinky, preto tu v podstate vládla nuda. Fero ju zaháňal čítaním.
Raz ráno prišiel do ošetrovne vyziabnutý ušatý „záklaďák“. Posťažoval sa na pálenie pri močení. Náčelník ošetrovne desiatnik absolvent Hampl spozornel. Konečne je tu niečo nové! Opýtal sa vojačika, či mu niečo nevyteká z močovej rúry pred močením. Vojačik prikývol.. „Asi máte kvapavku!“ sucho skonštatoval lekár. Chalan sa priznal, že bol s nejakou ženou v meste. Meno nevedel. Vraj sa s ňou stretol náhodou v krčme. Doktor Hampl z toho nerobil veľkú vedu. Vypísal žiadanku a vybral sa s vojačikom na kožné oddelenie do Vojenskej nemocnice v Plzni. Kolega dermatológ odobral vojačikovi vzorku výtoku a pod mikroskopom uvidel Fero prvý raz v praxi niečo, o čom sa dovtedy iba učil v škole a čítal v literatúre. Dvojice baktérií neisseria gonorrhoeae sa naozaj veľmi podobali na kávové zrnká, ako ich opisovali v literatúre.
Čerstvá gonorea priniesla na ošetrovňu niekoľko vtipov a drobné osvieženie. To ešte vzrástlo na druhý deň, keď s kvapavkou prišiel ďalší vojak, a na tretí, keď sa prihlásili hneď dvaja. Všetci len náhodná známosť. Šiestym nakazeným bol profesionálny vojak, nadpráporčík z kuchyne, ktorý zodpovedal za zdravú stravu v útvare. Doktor Hampl začal vážne pátrať, čo je vo veci. Uvedomil si, že prví štyria nakazení boli kuchári. Keď k nim pribudli ďalší vojaci, zistilo sa, že všetci mali službu v kuchyni. Jeden z postihnutých naznačil doktorovi, že by sa mal ísť pozrieť do pivnice pod kuchyňou. Keď tam Fero Hampl spolu so svojím lapiduchom vtrhol, uvidel čosi, čo by v prísne stráženom vojenskom objekte v živote nečakal. Na vreciach od zemiakov bola rozprestretá deka. Na nej sa rozvaľovala počerná kňažka najstaršieho remesla. Dievčina mala okolo dvadsať.
Sedela si tam spokojne ako sliepka na vajciach. Prečo by aj nie, keď doma ani inde nikdy také dobroty nejedla. Obložená misa s rezňami, šunkou, maďarskou salámou a rozličnými šalátmi naznačovali, že v elitnom leteckom útvare je výborná strava. Rozpité fľašky značkových páleniek, piva a vína boli neklamným dôkazom, že hostitelia sem priniesli všetko, čo jej videli na očiach a na čo mali pri radovánkach chuť. O takomto blahobyte nemohla v osade ani snívať. Nečudo, že s radosťou a vďačne poskytovala erotické služby, veď v pivnici pod kuchyňou objavila skutočný raj. Doktorovi Hamplovi trochu pripomínala Natelyho pobehlicu z Hellerovho románu Hlava XXII.
Veliteľ útvaru spustil vyšetrovanie. Jeden z kuchárov si sem dotiahol „ženštinu“. Dievčine sa v pivnici zapáčilo. Kuchár nebol škrob a požičal ju aj ďalším. Obľúbili si ju. Kvapavka však má krátku inkubačnú dobu. Medové týždne sa rýchlo skončili. V útvare zaznamenali okrem nadpráporčíka ďalších dvanásť „kvapavkárov“. Nakazení kuchári boli v kuchyni nepoužiteľní. No bojoví piloti nesmeli podľa predpisu lietať hladní. A tak si veliteľ musel požičať kuchárov z iného útvaru.
Okrem toho bol veliteľ útvaru nešťastný. V tom čase bolo treba hlásiť každé ochorenie na kvapavku a iné sexuálne prenosné choroby. Ako bude vyzerať jeho útvar, keď sa zistí, že sa zdroj nákazy nachádzal priamo v kasárňach? V Československej ľudovej armáde, ktorá bola proklamovaná ako výlupok všetkých cností, to bude prinajmenšom mimoriadna udalosť. Veliteľ preto veľmi rád súhlasil s návrhom náčelníka štábu, aby dali do záznamu, že sa s neznámym zdrojom nákazy nakazení kontaktovali v meste. Pod hrozbou basy to odprisahali všetci nakazení.
Kňažku lásky vyexpedovali potichu za bránu. Medzi ňou a Natelyho pobehlicou bol však podstatný rozdiel. Kým tá druhá si účtovala za hodinu dvadsať dolárov, táto pracovala len za stravu a byt. Jej príbeh však ostal až do vydania tejto knižky prísne utajený.
(Z knihy Čierny humor v bielom plášti, kapitola Kvapavkový poplach na letisku, krátené, Forza Music)